Potulky mestom Kosice

Guidebook to Kosice with stories and curiosities in Slovak language. Information about English version of the book is here .

Preview from the book

Zvon Urban

Ak neovladate nejako zvlast schopne kosicku historiu, môzete si o nej citat priamo na ulici. Napriklad toto: "Roku Krista 1556, ked bolo vidiet dve komety a silnelo sprisahanie niektorych odbojnych magnatov proti kralovskemu majestatu, kralovske mesto Kosice ich hroznym vzduvanim v den nasledujuci po 13. aprili takmer cele zhorelo, spolu so svätymi kostolmi a prekrasnymi budovami, aby sa aj buduce casy dozvedeli o pamiatke tohto nestastia, slovutna rada na cele s richtarom Imrichom Patschnerom dala v roku 1557 odliat toto dielo z ulomkov zvonov znicenych poziarom."

Ked docitate tento text na Hlavnej ulici, tak vam dôjde, ze ste to citali po latinsky, a to na zvone menom Urban, ktory je uz par desiatok rokov polozeny pred rovnomennou Urbanovou vezou.

A tak uz vieme, ze zo zvyskov poziarom roztavenych zvonov odlial roku 1557 krajan olomouckych "syreckov" Frantisek Illenfeld zvon Urban. Urbanom ho nazvali podla sv. Urbana - patrona vinohradnikov, kedze Kosice vtedy obklopovali rozsiahle vinohrady. Dufali, ze ich ochrani pred krupobitim, mrazom a burkou. Vinohradnikov vidno na pase v hornej casti zvona, ako si vykracuju s nosami plnymi hrozna.

Vtedy vsak nebolo ani miesta, kam takyto zvon zavesit. Lebo ziadna z vezi Domu sv. Alzbety a ani ine veze, zoslabene velkym poziarom spred roka, si nechceli zobrat na seba tu vahu (aj zodpovednosti), ktora by pri tomto obrovskom zvone znamenala asi 5 ton. Zvon Urban preto ulozili len tak na radnici a na svoje prve zazvonenie si musel pockat az do roku 1628, ked vezu uz zrekonstruovali a aj premenovali podla neho na Urbanovu vezu a Urbana tam zavesili. Jeho rozradosteny hrdy hlahol bolo udajne za dobrych poveternostnych podmienok pocut az v Presove.

Stovky rokov Urban prezvonil a az ked oslavil 410. narodeniny, cize v roku 1966, 13. decembra zacalo v jeho vezi horiet. Od transformatora sa chytili jeho nosne tramy a on sa zrutil do horiacich trosiek na prizemi. Neroztavil sa, ale roztrhal na kusky pri styku s hasiacou vodou. Vsetky kusky sa uschovali vo Vychodoslovenskom muzeu, aby ich v roku 1989 uz pozliepane vystavili pred jeho domovskou vezou. Ma to velku vyhodu, a to tu, ze krasu zvona môzete vnimat ocami, kedze usami sa to uz nikdy nebude dat.

Nastastie, od septembra 1996 ma svojho nahradnika, ktoreho odliali vo VSZ, ked po prvykrat vôbec tam odlievali zvon. Ten umiestnili cez horne okno na pôvodne miesto. Este doteraz vidno biele miesta na okrajoch okna, ktore museli vybrat, lebo zvon je sirsi (192 cm) ako okno.

Slovak contents of the book.