Panorama.sk in SlovakSK
Weather

Ostrov plny ostrovov alebo svet medzi starym korytom Dunaja a umelym kanalom

Around Danube River

This text is in Slovak language only.

Po vytvoreni vodneho diela Gabcikovo vznikol medzi starym korytom Dunaja a umelym kanalom, po ktorom sa dnes plavia lode, ostrov obkoleseny dunajskou vodou. Ostrov sa tiahne styri desiatky kilometrov – od Cunova pod Bratislavou az ponize Gabcikova, kde sa Dunaj opät spaja do jedneho koryta. S ostrovom sme sa zoznamili celkom dramaticky. V jeden pekny den sme splavovali stare koryto Dunaja a ako to niekedy byva, mali sme to premyslene len ciastocne. Predpokladali sme, ze sa trocha poplavime dolu prudom a potom z rieky na vhodnom mieste preklzneme na ostrov a preplavime sa dunajskymi ramenami az do ostrovnych jazier, kde chytime pravidelnu medzimestsku autobusovu linku. Lenze nestalo sa tak – ostrov nam ukazal nehostinnu tvar. Nechcel nas. Vzdy, ked sme si vyhliadli nejake miesto, za ktorym sme si vytipovali blizke dunajske ramena, nasli sme na brehu len sus a divoku dzunglu. Napokon sme skoncili tak, ze sme nejake vhodne unikove rameno objavili, museli sme sa vsak najprv presekavat padlami ako macetami cez hustinu, aby sme cez nu dokazali preniest clny. V dalsom kole suboja s prirodou sme sa brodili proti silnemu prudu ramena vyse pasa vo vode, a ked sme sa vycerpani dostali k vysnivanemu jazeru, autobus bol uz davno prec.

.

Na ostrov sa samozrejme mozno dostat aj menej komplikovanymi cestami. Dnes uz vieme, kde sa da z Dunaja dostat do jeho ramien, ci naopak, kde mozno z ramien nastupit na vodny "dunajsky expres", na ktorom staci omnoho menej padlovat ako na prevazne stojacej vode ramien. V tejto reportazi vas vsak nechceme pozvat len do divociny. Ostrov, o ktorom je rec, ponuka aj menej aktivne sportove atrakcie, ako je padlovanie po romantickych dunajskych zakutiach. Na svoje si pridu aj milovnici umenia, aj obdivovatelia velkych stavieb. Aj ti, ktori chcu len lenosit pri vode, aj ti, ktori sa radsej len plavia na vyhliadkovej lodi.

Gallery od Art Danubiana

Na Cunovskej hradzi

Na ostrov sa v smere od Bratislavy mozno dostat po Cunovskej hradzi. Touto hradzou v roku 1993 prehradili Dunaj, cim vznikla par kilometrov od Bratislavy obrovska vodna nadrz. Ked sa zdvihne vietor, vlnky na vodnej hladine pripominaju more - vodna plocha je siroka takmer dva kilometre a dlha skoro tri kilometre. V hradzi, ktora prepusta cast dunajskej vody do stareho koryta Dunaja, su male hydroelektrarne. Vedla nich vybudovali dva umele vodacke kanaly s dravou dunajskou vodou. Kanaly dnes nie su urcene len pre profesionalnych vodakov. Zaraftovat si mozu aj zaujemcovia, ktori maju radi vodne dobrodruzstva a nezlaknu sa skoku z takmer trojmetrovej Niagary.

Cunovska hradza sa konci vybezkom, ktory je zaroven severnym cipom nasho ostrova. Na tomto dunajskom "myse" postavili budovu s podorysom antickej galery. Je to Galeria moderneho umenia Danubiana .

Water for the Danube River branches - Dobrohost

Oblubena trasa cyklistov, korculiarov aj turistov

Od korabu umenia môze pokracovat navstevnik ostrova dolu na juhovychod po uzkom pase medzi dunajskymi vodami, az po dedinku Dobrohost, kde sa ostrov rozsiruje. Oblubenou trasou cyklistov a korculiarov je asfaltovy chodnik na korune hradze, ktora sa zdviha nad ostrovom. Tadialto vedie aj pesia turisticka trasa. Nizsie pred Dobrohostom trasa odbocuje do luznych lesov, aby sa v nich klukatila az po gabcikovsku hradzu, po ktorej prechadza na druhy breh Dunaja. Tento turistickych chodnik niekolkokrat vedie cez prehradzky, ktoru su sucastou umeleho systemu dunajskych ramien na ostrove. Aj v najhorucejsom lete byvaju prehradzky ciastocne zalievane vodou. So suchou nohou tento chodnik neraz prejst nemozno. To, kolko vody sa prelieva cez prehradzky a prichadza do dunajskych ramien, zavisi od takzvaneho napustného objektu nad Dobrohostom. Je to jedna zo stavebnych zaujimavosti vodneho diela. Voda prichadza zo sirokeho umeleho derivacneho kanala po betonovom moste a po kaskadach sa ruti nadol. Pod vodnym mostom je dalsia voda – takzvany priesakovy kanal. Voda v tomto priesakovom kanale byva kristalovo cista, ale byva taka studena, ze sa v nej dokazu kupat len otuzilci. Do tretice nad vodnym mostom vedie este cestna komunikacia, ktora spristupnuje ostrov. Na toto miesto treba upozornit vsetkych soferov. Zjazd z viaduktu je totiz vyslovene zalomeny. Na tuto nezmyslenu zakrutu uz doplatili zivotom ludia, o com svedci dreveny kriz.

One of many cascades in the Danube River branches

Prehradzky nie su len prekazky

V minulosti boli dunajske ramena napajane spodnou vodou. Ta vsak s prehlbovanim dunajskeho dna klesala a luzne lesy a ramena Dunaja vysychali. System pocetnych prehradzok na ostrove umoznuje vodu zadrziavat, zdvihat a vdaka tomu oziva cely ekosystem. Zasah do prirody, tak ako aj cele gabcikovske vodne dielo, je stale predmetom sporu niektorych ekologov a vodohospodarov, ale faktom je, ze priroda na ostrove zije a prekvita.

Prehradzky byvaju prekazkou nielen pre vodu, ale aj pre vodakov, ktori sa vyberu do dunajskych ramien. Niektori vsak hovoria, ze vdaka prehradzkam, kde obvykle treba clny prenasat, je plavba po ramenach pestrejsia a sportovejsia. Prehradzky sa pre vodakov stavaju miestom oddychu a tiez miestami, kde sa najlepsie kupe. System prehradzok sa tiahne od Dobrohosta az po Gabcikovo.

V ramenach mozno stretnut riecne vtaky. Ak boli ryby do ramenneho systemu vysadzane aj umelo, to nebolo potrebne v pripade vtactva, ktore tu nachadza svoj domov. Volavky, kormorany i drave orliaky morske uz zdialky spozoruju vodacku kanojku, zatrepocu majestatom svojich kridel a poodletia do bezpecia. Na rozdiel od labuti na bratislavskych sidliskach su tunajsie labute plachejsie, ale da sa k nim priblizit blizsie ako k inym vtakom, ktore v ramenach ziju.

Dunajske ramena vytvaraju na ostrove mnozstvo dalsich ostrovov a polostrovov. Väcsinou ich pokryva tazko priechodna zelen. A v tejto dunajskej dzungli sa dobre dari vysokej zver i diviakom. Na jesen je dobre byt pri prechadzkach opatrny – je tam vela posedov a vrcholi sezona polovaciek.

Divocina v okoli dunajskych ramien ma pomerne ucinnych ochranarov – su to komare, ktore dokazu zneprijemnit zivot turistom. V poslednych suchych rokoch, vsak komarov vela nebolo.

Gabcikovo

Ocaruva romantika aj technika

Pod obcou Dobrohost je dalsia dedina – Vojka. Pri Vojke je na umelom kanali pristav, cez ktory sa mozno bezplatnou kompou preplavit na Zitny ostrov – do Kyselice. Z druhej strany Vojky sa zacina prve z dvoch velkych jazier, ktore vznikli, ked stavbari tazili strky potrebne na stavbu vodneho diela. Vojcianske a Sulianske jazero su najcistejsimi a pomerne najmenej navstevovanymi velkymi jazerami v sirsom okoli Bratislavy. Atraktivnu lokalitu uz objavil aj velky investor, ktory pri Vojcianskom jazere zacal s vystavbou chat a nasledne bolo jazero prakticky znepristupnene pre verejnost.

Tretou z ostrovnych dediniek su Bodiky. Za hradzou, ktora dedinku oddeluje od dunajskych ramien, je carda, kde si mozno pozicat vodne bicykle. A tak sa otvara svet dunajskych ramien aj pre tych, ktori nevedia narabat padlom.

Ostrov je so susou spojeny dvoma cestami. Ta druha vedie cez korunu Gabcikovskej hradze s hydroelektrarnou, ktora sa zasluhuje o desatinu produkcie elektrickej energie Slovenska. V hradzi boli vybudovane obrovske plavebne komory. Zaujmu aj ludi, ktorych obvykle nevzrusuju stavby, v ktorych sa spaja technicky um s monumentalnostou. Uz viackrat sme sa o tom presvedcili. Hradza nad vzduvadlami byva obsypana divakmi. Pozoruju, ako rychlo v plavebnej komore stupa hladina s lodami, ktore za necelych pätnast minut stupnu, alebo klesnu o dvadsat metrov.

Kto si chce vyskusat vodny elevator na vlastnej kozi, moze nasadnut do vyhliadkovej lode, ktora absolvuje prechod vodnou komorou. Ak vam niekto povie, ze je mu lahostajna technika a velke stavby, tak sa s nim vyberte do Gabcikova – na priehradnu hradzu vodneho diela.

More information:

Online Bratislava Guide

Water Activities

Sport Tips and Adventure Travel, Outdoor Activities

.Send a comment

Komentare k clanku

Bobry (masmil at inMail.sk, 18.11.2014)

V sucasnosti sa v lesoch medzi Bodikmi a starym Dunajom vyskytuje bobor. Na castych prechadzkach v tejto lokalite, (prestahovali sme sa do Bodikov z Petrzalky), som si vsimol obhryzene mnozstvo mladych stromkov v spodnej casti kmena. Az sused polovnik, mi podla zaberov, ktore som natocil na mobil povedal, ze takuto skodu robia bobry. Bude zrejme dilema, co je dolezitejsie, bobry alebo ochrana lesa.

Vstup do tejto oblasti dunajskych luznych lesov je zamedzeny zakazom - 20.10.2010

Dovolim si aktualizovat niektore uvedene informacie vlastnymi poznatkami z augusta (13. a 15. augusta 2010).

Turisticky razcestnik na spomenutej odbocke do dunajskych luznych lesov v lokalite Dunajske kriviny je odstraneny, mapa na informacnej tabuli je odstranena a cervene turisticke znacenie je po celej trase zatrete, odstranene su aj ostatne pôvodne razcestniky v lokalitach Zofin a Vojcianske jazero. Na mieste vstupu do luzneho lesa v lokalite Dunajske kriviny je tabula s napisom Zakaz vstupu - Sukromny pozemok.

Pokial pouzijete kompu z Kyselice do Vojky, prejdete dedinkou a prekrocite staru hradzu, narazite na pôvodnej cervene znacenej trase na oplotenie, ktore vam fyzicky znemozni pokracovat touto trasou okolo jazera Vojka. Oplotenie vas do lokality Vojcianske jazero (razcestnik bol tiez odstraneny) nepusti ani z druhej strany od Bodikov.

Ak sa pokusite ist do luznych lesov cez Sipovu hat, hned za razcestnikom sa nachadza ta ista tabula so zakazom vstupu. Ak sa predsa len rozhodnete ist dalej po pôvodnej cervenej znacke a budete mat smolu, lebo vas zastihne lesna straz, vykaze vas z luzneho lesa spät na novu cervenu znacku presmerovanu kratkou cestou po starej hradzi k smerovniku Razcestie Bodiky.
Frantisek

Nie je pravda, ze v minulosti...

Nie je pravda, ze v minulosti (pred postavenim VD) boli stare dunaske ramena napajane iba spodnou vodou. Kazda sustava ramien - Vojicka, Sulianska i Bacianska - boli napajane z hlavneho toku Dunaja cez svoje tzv. "brany". Zaviselo to, samozrejme na vyske hladiny v hlavnom toku, ale na tieto ramena chodim takmer 40 rokov a nepamatam si rok kedy by neboli aspon raz preplavene vysokou vodou!

Vobec si nemyslim, ze vystavba VD obnovila zivot v tychto ramenach. Ich obnovovacia schopnost - najma co sa tyka rybej obsadky - bola vzdy vysoka. Terajsi stav je, bohuzial taky, ze prirodzene druhy, ktore sa v tychto ramenach odjakziva vyskytovali ako je stuka severna, zubac velkousty, sumec jazerny alebo kapor sazan su pomaly ale isto vytlacovane bielymi plevelnymi druhmi a bolenom. V sucasnosti sa dokonca musia tieto ramena zarybnovat!
Harsi

Published: 2015-01-15
Updated: 2015-01-15