Chrámy / Drevené kostolíky na Slovensku, monumentálne knižné dielo

Po dvoch rokoch vychádza ďalšia publikácia venovaná dreveným kostolom na Slovensku. Slovami jedného zo spoluautorov oboch kníh, pamiatkára Miloša Dudáša, predstavujú drevené kostoly jednu z našich najhodnotnejších súčastí stredoeurópskeho kultúrneho dedičstva. "Celkovou atmosférou, originálnym konštrukčným riešením, pôvabom a prostou krásou vytvárajú silný a neopakovateľný génius loci, ktorý podnecuje v človeku intenzívne prežívať vnútorný dialóg s Bohom a zároveň s pokorou vzdávať hold dielu svojich predkov." Tento názor azda postačí na zdôvodnenie pozornosti knižných vydavateľov jedinečnému architektonickému fenoménu.

Kniha nie je duplicitným dielom, naopak, vhodne dopĺňa staršiu publikáciu Drevené kostoly z edície Kultúrne Krásy Slovenska. Obom patrí uznanie a znalci i milovníci starobylých drevených kostolíkov iste siahnu po jednej aj druhej knihe. Potešiteľné je, že obidve nemajú texty iba v slovenčine. Kým staršia vyšla v samostatných troch jazykových mutáciách (slovenskej, anglickej a poľskej), v novšej je dvojjazyčný, slovensko-anglický text.

Nové knižné dielo je na prvý pohľad monumentálne. Vďaka rozmerom, váhe, ale predovšetkým vďaka fotografiám Karola Kállaya. Druhý pohľad patrí písanému slovu a čitateľ si takmer okamžite uvedomí súznenie textu s obrazom. Kňaz Marián Gavenda píše o sakrálnom umení s puncom znalca aj duchovného, čo je kombinácia, ktorá presvedčivo osloví rovnako veriacich, ako aj ľudí, ktorých k sakrálnym pamiatkam neprivádzajú náboženské dôvody. A dôslednosť diela podčiarkuje napokon obsažný dodatok v závere knihy, v ktorom pamiatkár Miloš Dudáš charakterizuje každú stavbu a v titulkoch uvádza, ktoré z kostolov sú zapísané v listine Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

V úvode čitateľ dostáva súhrnnú informáciu o počte, konfesionálnom zaradení architektonických osobitostiach drevených kostolov na Slovensku. Dozvedá sa okrem iného, že celkovo sa zachovalo päť rímskokatolíckych, päť evanjelických a okolo štyridsať gréckokatolíckych kostolov. Dvadsaťsedem z nich bolo vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku a v júli 2008 bolo osem z nich zapísaných aj do zoznamu UNESCO.

Obrazová časť prináša fotografie exteriérov aj interiérov a detailov z vnútornej výzdoby chrámov. Fotografie sprevádza krátky text so zvláštnym jazykom triezvej poézie. O evanjelickom kostole v Kežmarku (1717) sa napríklad dozvedáme, že jeho stavba trvala neuveriteľné tri mesiace. "Je výrazom solidarity evanjelikov severnej Európy. Švédsky aj dánsky kráľ vyhlásili na tento účel vo svojej krajine dokonca zbierky. Že pri stavbe pomáhali aj švédski lodiari, sa odráža na architektúre v podobe obrátenej lode i na okrúhlych oknách. Náboženský útlak je zlá vec, no paradoxne dokáže vyburcovať v človeku tie najlepšie sily."

Kniha je výpoveďou o drevených kostoloch, ale aj osobnou výpoveďou jej tvorcov. Fotograf Karol Kállay k svojim obrázkom dodáva: "Ukázať ľuďom svet plný krásy je predsa rovnako dôležité, ako ukazovať dokumenty chudoby, nešťastia či beznádeje. V tých drevených kostolíkoch nie je skrytá iba krása, ale aj viera v dobro, lásku, nádej a milosrdenstvo."

Pripojte komentár