Z mojej vtacej zahrady - Ekologicke reminiscencie

Pre predošlých úspešných knižkách o stretnutiach a spolunažívaní človeka s prírodou a najmä so zvieratami (murárik, hlucháne, medvede) prichádza Miroslav Saniga s ďalšou publikáciou, opäť plnou zábavných i poučných historiek, ktoré potešia staršieho i mladšieho čitateľa.

Autor v úvode knihy napísal:

Milí čitatelia, prírodná scenéria je javisko, na ktorom sa nepretržite odohráva množstvo príbehov. Jej aktérmi sú predovšetkým predstavitelia lesných a horských spoločenstiev. Z nepreberného množstva príhod, udalostí, výjavov, či priamo drám zrežírovaných pani Prírodou je človek schopný pozorovať len nepatrný zlomok. Zvieratá svojím účinkovaním neraz zasahujú aj do diania v ľudskej pospolitosti, a tak nám ľuďom môžu spôsobiť rôzne, neraz kuriózne situácie. Mne samému sa od raného detstva, čo sa deň čo deň túlam šírou prírodou, prihodilo veselo-vážnych príhod požehnane. A práve s nimi by som sa s Vami rád podelil.

Z knihy prinášame niekoľko ukážok:

Ako sykorkam zachutilo mydlo

Spravanie sykoriek v Dolnojelenskej doline v Starohorskych vrchoch a Hornojelenskej doline vo Velkej Fatre sa vymyka z predpokladaneho "normalu" a svojim spôsobom obohacuje ich etologicke prejavy. Starousadlici tychto odlahlych kutov prirody sa mi vzdy postazuju na jednu zvlastnu pozoruhodnost. Sykorky im totiz ozobavaju mydlo. Väcsina horskych usadlosti ma na priedomi zliabok s vodou a pri zliabku poruke mydlo. Mestski ludia si vedia asi len tazko predstavit, ze by sa mali kazde rano hoci aj v dvadsatstupnovom mraze umyvat v studenom potoku. Pôvodni obyvatelia Jelenca, Valentovej ci Rybieho, osad patriacich k obci Stare Hory, boli odjakziva otuzilci, a tak im chladny kupel v horskej bystrine, a to aj v kadlube, ktory si vytesali v lade, vôbec neprekaza. O mydlo sa vsak musia delit so sykorkami. Zda sa, ze tymto odolnym vtacatam mydlo naramne chuti, lebo cerstvo rozbalene dokaze kŕdlik v zime skonzumovat za tyzden. Nie je mi zname, aby taketo chutky mali sykorky aj na niektorych inych lokalitach, ba ani v literature som nenasiel o tom zmienku. Vyzera to na specificku zalezitost len tejto horskej lokality pod Kriznou. O tom, ci sa sykorkam tvoria v zaludkoch mydlove bubliny, informacie nehovoria...

Sykorky z mojej zahrady v Liptovskych Revucach, kde maju o potravu postarane, si zasa obcas pochutia na sklenarskom gite. Ked som na jesen vymenil git na oknach, netusil som, ze nadchadzajucu zimu mi ho sykorky vyzobu... O krmivo nemaju nudzu, kedze im denno-denne do sestdesiatich kŕmidiel sypem dva kilogramy slnecnicovych semienok. Git teda nekonzumuju od hladu. Pravdepodobne im dobre padne ako vyzivny doplnok k semienkam. Aj s nadmernym konzumovanim mydla v Hornojelenskej doline to bude asi podobne. Kazdopadne Starohorcania musia pri zasobovani mydlom ratat s duplovanym nakupom, aby bolo aj pre sykorky. Pravda, preplacat im to nema kto. Iba ak ja...

Ako tetka medveda "otasla"

Zastavky autobusov su neraz objektom najazdov medvedov. Najcastejsie ich sem prilakaju odpadkove kose plne zvyskov potravy. Nepredvidane stretnutia cestujucich s hunatymi macami na takychto miestach nie su preto nijakou vynimkou. Najmä zavcasu rano alebo podvecer, ked je znizena viditelnost. Taka prihoda sa stala jedno marcove rano tetke zo Starych Hôr, miestnej casti Horny Jelenec, ktora sa prvym rannym spojom vybrala k lekarovi do Banskej Bystrice. Autobusova zastavka bola osvetlena jedinou lampou, v tme cakarne tetka rozpoznala akusi postavu, asi tiez dajaky cestujuci, pomyslela si, nuz sa mu, ako sa na slusneho cloveka patri, aj pozdravila.

"Dobre ranko, noze sa trochu ,otasni’!" Do prisediaceho aj priatelsky drgla, nech sa reku laskavo posunie, ze by si rada prisadnut. Po takomto "pozdrave" sa tetka nedockala ocakavanej ludskej reakcie, zato z cakarne lenivo vypochodoval medved. Tetky by ste sa v tej chvili krvi nedorezali. Aj sa veru "nedorezali". Ked ju napokon k lekarovi neskôr odviezol autom syn, nech sa sestricka ako snazila, nedokazala z nej v ten den dostat ani kvapôcku krvi. "Pani zlata, vy ste museli zazit poriadnu traumu," prihovorila sa tetke zufala sestricka. "Ved som aj zazila," potvrdila jej tetka.

Datel bubenik

Datle patria k tym druhom vtakov, ktore si svoje hniezdne teritoria neoznacuju spevom, ako to robi väcsina operencov. Datle maju svojsku techniku: zobakom busia v rychlom staccate do kmena stromu alebo do konara a takym specifickym akustickym spôsobom upozornuju ostatnych prislusnikov svojho rodu, ze tu su panmi ony a ze tu nestrpia nijakeho votrelca. Datlovo bubnovanie alebo "drumblovanie" znie najlepsie, ked ho vykonava na dobre rezonujucom "nastroji". Obycajne je to suchy alebo aj duty strom alebo konar. Aj datle su vsak vynachadzave, a ked zistia, ze aj iny objekt môze nahradit suchy strom a ze akusticke signaly z neho zaznievaju na väcsiu vzdialenost, zacnu ho vyuzivat. A tak datle bubnuju na odkvapovych rurach, na umelych amplionoch a podobne. V Starych Horach sa jednemu datlovi zapacilo koncertovat na poulicnej lampe. Ziaci miestnej zakladnej skoly mohli pocuvat jeho koncert pocas vyucovania. Rezonancia plechoveho krytu lampy bola taka silna, ze ju bolo mozne zachytit vo vzdialenosti pol kilometra. Datlovi sa tato cinnost tak zapacila, az to vyzeralo, ze sa pomiatol na rozume. Nebolo to vsak v tom, ved datle musia pocas jarneho obdobia cele dni davat susedom najavo svoju stalu pritomnost v teritoriu. Keby to tak nerobili, susedia by si to vysvetlili po svojom — uzemie by obsadili a rozdelili medzi sebou.

Znížená známka zo správania

Moja láska k murárikovi červenokrídlemu je taká veľká, že mi je schopná neraz zatieniť aj myseľ. Tak to bolo aj v druhom ročníku gymnázia, keď som si pre murárika vyslúžil zníženú známku zo správania. Stalo sa to takto:

Na 1. mája — Sviatok práce mi súdružka triedna profesorka do sprievodu — ako naschvál — "naordinovala" sovietsku zástavu. Boli to časy, keď sa nikto neopovážil povedať nie. Nedokázal som to povedať ani ja. Keby bolo bývalo zamračené alebo by pršalo, ani by ma veľmi neškrelo, že namiesto potuliek prírodou musím do prvomájového sprievodu. Už nadránom ma však — nedočkavého — vítal deň ako vystrihnutý z pohľadnice. V okamihu som zabudol na všetky povinnosti aj na strach z následkov mojej absencie v oslavnom sprievode. Pomyslenie, že dnes sa stretnem s milovanými murárikmi, ma opantalo skrz-naskrz. A tak sa mojím cieľom nestal stužkami slávnostne vyzdobený autobus, ktorý ma mal odviezť na oslavy do okresného mesta, ale azyl na mojom obľúbenom Čiernom kameni, týčiacom sa nad rodnou dedinou.

Keď som na skalnej stene zazrel párik murárikov, ako sa majú k sebe, ako sa samček zalieča samičke nenapodobiteľnou choreografiou vzdušného baletu, bol mi celý svet ukradnutý. (A je to tak vždy, keď pozorujem týchto nebeských poslov s karmínovými krídlami, lebo pocit šťastia z takejto sviatočnej chvíle nedokáže v mojom prípade vyvážiť, ale ani zatieniť, nijaká iná udalosť či jav na tomto svete.)

Následky z mojej neúčasti na prvomájových oslavách nedali na seba dlho čakať. Súdružka profesorka zvolala na druhý deň triednickú hodinu a označila ma za "protisocialistický živel". Súdruhovia na tribúne si vraj všimli, že naše gymnázium sa v sprievode neprezentovalo sovietskou zástavou, čo je neodpustiteľný hriech, za ktorý musí hriešnik pykať. Ako sa len súdružka profesorka tým označením "protisocialistický živel" mýlila! Od detských rokov nás socialistický režim formoval vo viere, že raz všetko bude patriť všetkým, že každý bude mať nárok na toľko, koľko bude potrebovať, a že všetci si budeme vo všetkom rovní. A ja som tomu detsky naivne veril... Darmo som triednej i súdruhovi riaditeľovi vysvetľoval, že mojou pohnútkou neúčasti na oslavách Prvého mája nebolo protivenie sa socialistickému chápaniu života, ale len a jedine pre mňa nevyhnutné stretnutie s celoživotnou láskou — murárikom červenokrídlym. Moje vysvetlenie ich nemohlo uspokojiť a tak som si predsa len vyslúžil zníženú známku zo správania...

Ale to nebolo všetko. Veď kto kedy slýchal, aby dobrý chlapec z dediny "vyfasoval" dvojku zo správania, a to ešte na výberovej škole — gymnáziu! Pre otca, zvyknutého počúvať na svojho šikovného syna samé chvály — a to nielen za výsledky v škole, ale aj na olympiádach z biológie, sa zrazu rodičovské združenie zmenilo na nočnú moru. Keď mu triedna profesorka oznámila, že sa zo mňa stal protisocialistický rebel, div sa od hanby, ale aj od zlosti, neprepadol pod čiernu zem. Vykreslila ma pred ním aj pred ostatnými rodičmi v tých najčernejších farbách, a to veru otcovi nebolo vôbec po vôli. Už cestou z Ružomberka sa na mňa strojil...

Od autobusovej zastávky je k nášmu domu zo päťdesiat metrov, a už tam si začal odopínať remeň na nohaviciach.

To bol totiž nástroj, ktorým ma najčastejšie "odmeňoval" za všelijaké prehrešky voči slušnému správaniu. Nuž, bitku som schytal ozaj poriadnu! Napriek mojim osemnástim som sa cítil ako malý sopľavý chlapec... „Ja ti tých sprostých vtáčikov z hlavy vymlátim!“ kričal napajedený. Mne však nijaká bitka nebola nič platná, ak išlo o murárikov či hlucháňov. Aj túto som v spomienkach na stretnutie s podivuhodnými operencami prečkal bez vážnejšej ujmy. Až keď ma po čase začali opäť chváliť za usilovnosť v škole i za úspešnú reprezentáciu v biologickej olympiáde, dočkal som sa odpustenia od otca i od súdruhov profesorov.

Obsah

I. Krasavci a strasidla - 11
Strasidlo v kupelni - 13
Matoha na cintorine - 17
Sova v komine - 20
Zurivy kuvicok - 22
Pozor na sovu dlhochvostu! - 24
Sovi elegani - 26
Podnajomnici na jednu noc - 27
Netopier citatelom - 30
Netopieri vyvar - 31
Falosny poplach - 32
Netopier pod bluzkou - 33
Prekvapenie pod perinou - 35
S vretenicou v batohu - 36

II. Moja laska Murarik cervenokridly - 39
Znizena znamka zo spravania - 40
Ako ma murarik zachranil od väzenia 43
Ako mi murarik vybavil uver - 48
Pacient s „cervenym vtakom“ - 54
Ocarena mejkapova kraska - 56
Podakovanie za Boziu milost - 58
Zatajeny hriech - 61

III. Mnoho kriku pre nic - 67
Poplach pre vypchatu sovu - 68
Preco sa ma ludia zacali stitit - 70
Aj kuny si rady pochutnaju na kabloch - 74
Ked maju kuny medove tyzdne - 75
Kam sa skryla sykorka? - 76
Ziva postova zasielka - 78
Ako sykorkam zachutilo mydlo - 80
Ako hluchanica pristala v obyvacke - 81
Krahulec v zaclone - 83
Kam sa podel salasnicky kocur? - 85
Ako zmizla spred krcmy jelenica - 86
Ako sa otec mysi nalakal - 87
Mysaci rok - 89
Moje noci bez sna - 92
Ako som si mys z lesa priniesol - 93
Ako hluchan nahanal kupelnych hosti - 94
Ako sa ujko nalakal hluchana - 97
Ako zltochvosty znepojazdnili auto - 99

IV. Po Medvedich chodnickoch - 103
Ako medved kravy z pase sikoval - 104
Ako maco tetky pri modlitbe vystrasil 106
Ako tetka medveda „otasla“ - 108
Ako si chcel medved zahrat futbal - 110
Ako mi islo srdce priam z hrude vyskocit - 111
Ked som borovicu skoro z korenov vytriasol - 114
Ako sa medved s jelenicami pasol - 117
Ako ujo Jano prekazil snubenici sobas 118

V. Z vtacieho raja - 123
Ako sa lastovickam zapacilo v kostole 124
Datel bubenik - 126
Ako datel omietku rozdobal - 127
Ako sme chytali datle na Vivaldiho - 128
Nevyspytatelne osy - 130

Pripojte komentár