Textový a obrázkový sprievodca po Košiciach je novým, rozšíreným vydaním knihy Potulky mestom Košice 1. Autorom textu je Milan Kolcun, pod fotografie sa podpísal Alexander Jiroušek.
Potulky sú hravo napísaným sprievodcom, ako ich charakterizuje ich autor, "sú to príbehy budov a iných pozoruhodností Košíc na tri minúty". Na tri minúty preto, lebo pôvodne ich Kolcun písal pre košické TOP rádio. Knižná podoba Potuliek má byť podľa neho "manuálom" na prechádzky po Košiciach, ktorý inšpiruje kam a povie prečo, prípadne aj čo z toho môžete pre seba vyťažiť. Prípadne sa s Potulkami môžete túlať iba po jednotlivých stránkach knižky a pritom sa ani nepohnúť.
V Potulkách nenájdete len najznámejšie košické pamätihodnosti, ale aj historické a turistické atrakcie z okolia mesta, či menej známe alebo neslávne známe košické "atrakcie" (sídlisko Luník IX), kapitolku o košických osobnostiach, výsledky ankety o siedmich divoch Košíc, či kapitolku o košických raritách (autor sa o nich rozpísal v tridsiatich bodoch, za všetky bod 14. - najstarší maratón v Európe sa beháva od roku 1924 v Košiciach. Po maratóne v americkom Bostone je košický maratón zároveň druhým najstarším na svete, ak nerátame antický).
Kniha vyšla aj v anglickej verzii, informácie o nej nájdete tu .
Ukážka z knihy - Zvon Urban
Ak neovládate nejako zvlášť schopne košickú históriu, môžete si o nej čítať priamo na ulici. Napríklad toto: "Roku Krista 1556, keď bolo vidieť dve kométy a silnelo sprisahanie niektorých odbojných magnátov proti kráľovskému majestátu, kráľovské mesto Košice ich hrozným vzdúvaním v deň nasledujúci po 13. apríli takmer celé zhorelo, spolu so svätými kostolmi a prekrásnymi budovami, aby sa aj budúce časy dozvedeli o pamiatke tohto nešťastia, slovutná rada na čele s richtárom Imrichom Patschnerom dala v roku 1557 odliať toto dielo z úlomkov zvonov zničených požiarom."
Keď dočítate tento text na Hlavnej ulici, tak vám dôjde, že ste to čítali po latinsky, a to na zvone menom Urban, ktorý je už pár desiatok rokov položený pred rovnomennou Urbanovou vežou.
A tak už vieme, že zo zvyškov požiarom roztavených zvonov odlial roku 1557 krajan olomouckých "syrečkov" František Illenfeld zvon Urban. Urbanom ho nazvali podľa sv. Urbana - patróna vinohradníkov, keďže Košice vtedy obklopovali rozsiahle vinohrady. Dúfali, že ich ochráni pred krupobitím, mrazom a búrkou. Vinohradníkov vidno na páse v hornej časti zvona, ako si vykračujú s nošami plnými hrozna.
Vtedy však nebolo ani miesta, kam takýto zvon zavesiť. Lebo žiadna z veží Dómu sv. Alžbety a ani iné veže, zoslabené veľkým požiarom spred roka, si nechceli zobrať na seba tú váhu (aj zodpovednosti), ktorá by pri tomto obrovskom zvone znamenala asi 5 ton. Zvon Urban preto uložili len tak na radnici a na svoje prvé zazvonenie si musel počkať až do roku 1628, keď vežu už zrekonštruovali a aj premenovali podľa neho na Urbanovu vežu a Urbana tam zavesili. Jeho rozradostený hrdý hlahol bolo údajne za dobrých poveternostných podmienok počuť až v Prešove.
Stovky rokov Urban prezvonil a až keď oslávil 410. narodeniny, čiže v roku 1966, 13. decembra začalo v jeho veži horieť. Od transformátora sa chytili jeho nosné trámy a on sa zrútil do horiacich trosiek na prízemí. Neroztavil sa, ale roztrhal na kúsky pri styku s hasiacou vodou. Všetky kúsky sa uschovali vo Východoslovenskom múzeu, aby ich v roku 1989 už pozliepané vystavili pred jeho domovskou vežou. Má to veľkú výhodu, a to tú, že krásu zvona môžete vnímať očami, keďže ušami sa to už nikdy nebude dať.
Našťastie, od septembra 1996 má svojho náhradníka, ktorého odliali vo VSŽ, keď po prvýkrát vôbec tam odlievali zvon. Ten umiestnili cez horné okno na pôvodné miesto. Ešte doteraz vidno biele miesta na okrajoch okna, ktoré museli vybrať, lebo zvon je širší (192 cm) ako okno.
