Na Tematíne u orla skalného

Tematín leží na juhozápadnych hrebeňoch Považského Inovca. Je to prvá hradná zrúcanina, ktorú možno vidieť na kopcoch severne nad Piešťanami. Či už z vlaku, alebo autostrády na považskom severojužnom ťahu si Tematín ťažko možno nevšimnúť.

Výlet na hrad možno zahrnúť do skupiny poldňových výletov z Bratislavy pre spachtošov a nočných vtáčkov. Stačí, ak vyrazíte na poludnie, a aj tak dosiahnete cieľ, a ešte si aj užijete prírody a labyrinty hradnej zrúcaniny, také typické pre väčšinu slovenských hradov.

Trocha odbočím, ale spomeniem jednu zábavnú historku s Američankou, ktorá navštívila Slovensko a popísala ho ako atraktívnu krajinu zrúcanín, ktorým Slováci hovoria hrady. Američanka bola presvedčená, že hrad znamená po anglicky zrúcanina. Naozaj, väčšina slovenských hradov je v ruinách. Platí to aj o Tematíne, ktorý je však omnoho viac zachovaný ako niektoré hrady na neďalekých malokarpatských kopcoch. Najmä jeho južná časť, vyzerá zvonku pomerne ucelene. Zato vnútro hradu je už klasika - mnoho múrov a ruinných "vežičiek", ktoré vytvárajú trojrozmerné panoptikum kameňa a krivolakých chodníčkov. Hrad má zachované obvodové múry, zachovala sa dokonca aj jeho vnútorná brána, a na jednom múre obrátenom východným smerom je dokonca vidieť aj drevený okenný rám. Väčšine okien hradného paláca však už chýbajú klenby, a pri niektorých sa zdá, že už už čakajú, kedy ich mráz a jarné odmäky zrovnajú so zemou. Začiatkom leta 2006 sa zrútil vnútorný múr románskeho paláca.

Z hradu je pekný výhľad na Piešťany a Váh, a na hrebeň Malých Karpát. Nevýhodou popoludňajšieho poldňového výletu však je, že slnko svieti proti pozorovateľom, čo sťažuje výhľad. Kvôli peknej považskej scenérii je lepšie privstať si.

Smutnou súčasťou dnešného Tematína je tabuľka, ktorá upozorňuje na tragickú nehodu mladého človeka na jeho múroch. Tak ako aj na iných zrúcaninách, aj pri preliezaní Tematínskeho hradu je opatrnosť na mieste.

Návšteva hradu bola pre nás príjemným vyvrcholením hodinovej pešej vychádzky z rekreačného strediska Bezovec. Keď sme v septembrovú sobotu dorazili do bezoveckého strediska, pôsobilo trocha depresívne pusto. Niekdajšia chata pri parkovisku, ktorá bola desaťročia hlavným útočiskom turistov, chátra a volá po lepšom gazdovi. Ďalšia chata je uzavretá a čaká na zimnú lyžiarsku sezónu. Tretia - najmodernejšia budova, ktorá je pekným horským hotelom, bola práve úplne obsadená. "Tu sa snáď nedá kúpiť ani občerstvenie," konštatovali sme, ale napokon sme v hornej časti strediska objavili chatu Šport, ktorá o sebe dávala vedieť revajúcim Fun rádiom. Tu sme sa posilnili a po modrej značke sme vyrazili na hrad.

"Ešte jeden kopček a už ste na chate," povedal som mužovi v strednom veku, ktorý so zvolaním "Kedy sa to už skončí?" prichádzal v smere od hradu. V skutočnosti nebol túrou otrávený - práve naopak: "Videl som orlov kráľovských, ako sa hrali vo vzduchu," zveroval sa nadšene. "Sú tam lúky plné kvetov," natoľko sa oduševňoval, až sa napokon zháčil nad svojou úprimnosťou a zutekal za kamarátmi na pivo.

Rekreačné stredisko Bezovec je položené pomerne vysoko. Vďaka tomu pri vychádzke na hrad, ktorý patrí medzi vyššie položené slovenského hrady (603 metrov nadmorskej výšky), netreba prekonať nejaké veľmi dlhé exponované stúpanie. Ide sa zvlneným chodníkom - najprv cez lúky posypané kvetmi, s výhľadom na Bezovecký kopec s jeho lyžiarskym zjazdovkami. Chodník potom vchádza do lesa, aby sa znova vynoril na čistinke. Chvíľu klesáte a chvíľu klesáte, ako na hojdačke, miestami aj dosť prudko. A napokon pred sebou uzriete belostné steny hradu, ktorý sa tak ako mnohé iné zmenil na ruiny počas uhorských stavovských povstaní. Hrad bol vraj rodným miestom jedného z vojvodcov Františka Rákoczyho druhého - Mikuláša Bercsényiho. Jeho rodu patril hrad od konca 17. storočia až do svojho zničenia na začiatku osemnásteho storočia. Odskok do histórie dáva odpoveď aj tým, ktorých zaujme názov hradu. Pochádza z maďarského názvu Temetvény (Hrádok), ktorý časom nadobudol slovenský tvar Tematín.

V blízkom okolí Tematína sú lesostepné rezervácie a v nich hniezdia dravé vtáky. Počas nášho výletu sa v údoliach i nad hradom stále ozývalo volanie lietajúcich dravcov, aj keď sme ich nevideli. Možno sme počúvali práve vzácneho orla kráľovského, ktorý tam podľa tamojších informačných tabúľ žije. Celkovo je túra na hrad z rekreačnej oblasti Bezovec príjemnou prechádzkou, ktorá može nepripraveného turistu aj trocha unaviť, ale nie celkom vyčerpať.

Ako sa dostať z Bratislavy na Bezovec a Tematín

Nechali sme sa viesť navigačným GPS programom iGO. Do určitého bodu nás navigoval správne. Keby sme sa navigovali sami, išli by sme autom po autostráde až do Piešťan, a potom by sme prešli cez kúpeľné mesto a dediny na jeho severovýchodnej strane a potom by sme zabočili do do kľukatých úzkych ciest v útrobách Považského Inovca. iGo nám poradil iné - ísť po autostráde až až po odbočku do obce Lúka. Neprehliadnete ju vďaka červeno žiariacim skladom Coca Coly, ktoré stoja pred vjazdom do dediny. Z nej sme sa trocha vrátili na juh a rýchlejšie sme sa dostali do vrchov. Miesto, ked nás iGo prestal navigovať, bola Stará Lehota. Za ňou je totiž rekreačné stredisko Bezovec, ktoré tento navigačný softvér zatiaľ nepozná. Tam, kde chýba softvérová informácia, poslúžia aj staré dobré orientačné tabule.

Bezovec je aj zimné rekreačné stredisko s viacerými lyžiarskymi zjazdovkami. V zime sa na kľukaté prístupové cesty, na ktorých niet snáď ani jedného zvodidla, vyberte radšej s reťazami.

Bezovec nie je jedinou prístupovou trasou na Tematín. Hrad je prístupný aj o niečo dlhšou dvojhodinovou "modrou" cestou z Lúky - tam treba rátať s vyšším prevýšením, alebo od Hrádku. Hrádocká kombinovaná modro-žltá cesta trvá chodcom dve a pol hodiny a vraj sa najlepšie hodí pre cykloturistov.

Pripojte komentár