"Ivan Szabó je autorom textu, ktorý sa snaží mládeži priblížiť obdobie počiatkov motorizmu v krátkych rozprávkach. Je to zaujímavé (v slovenskej literatúre ojedinelé) spojenie príbehov reálnych osôb z počiatkov motorizmu s autorskou fabuláciou. Mladý čitateľ sa vo vtipných pribehoch dočíta o tom, ako pán Drais vymyslel drezinu, ako sa malý anglický chlapec stal bežcom pred autami v súlade so "zástavkovým zákonom" z roku 1865, ako pani Benzová, manželka vynálezcu automobilu, chce dokázať manželovi, že jeho vynález je životaschopný, a preto sa tajne s oboma synmi vyberie na návštevu starej mamy, ako sa rakúsky konzul vo Francúzsku pričiní o to, aby nové Daimlerovo auto dostalo meno Mercedes, ako donášač prinúti políciu, aby prepadla dielňu vynálezcu motocykla pána Daimlera, lebo sa v nej falšujú peniaze, ako bratislavský bicyklista začne predávať motocykle a zvedavý optik pán Švarc nevie, ako má s motocyklom zastaviť, prečo sa slávne auto Ford T prezýva Plechová Líza a Citroen Cv zasa Škaredé kačiatko, ako vznikla pneumatika...
Keďže v rozprávkach vystupujú skutočné osoby, poslednú kapitolu tvorí stručný encyklopedický slovník, ktorý mladého čitateľa zorientuje v základných biografických údajoch o osobách, ktoré v rozprávkach vystupujú.
Autor napísal knihu, ktorá zaujme invenčným spracovaním. Jeho štýl je zrozumiteľný, jasný a vtipný, čím robí celý rukopis ešte príťažlivejším," napísala o knihe spisovateľka Marianna Grznárová. Dodajme ešte, že príbehy dopĺňajú vtipné ilustrácie Milana Stana.
Ukážka z knihy
Dve kolesá pána Draisa
Poviem to otvorene a možno sa budete čudovať, ale voľakedy nejestvovali bicykle. A už počujem vašu otázku: - A na čom sa ľudia bicyklovali?
- Nebicyklovali sa, - odpoviem.
Viem, že sa vám to zdá čudné, ale je to pravda. Začiatkom 19. storočia sa to pravdepodobne zdalo čudné aj pánovi Draisovi, obyvateľovi nemeckého mesta Mannheim. Pravdu povediac, tomuto pánovi bolo čudné všetko, čo zaváňalo záhadou. Napríklad, chcel vidieť, čo sa deje za rohom a čudoval sa, že to nevieme. Nuž vymyslel periskop. Alebo: od písania husacím brkom ho bolela ruka, tak vymyslel písací stroj. Ale to nie je všetko - keďže bol netrpezlivý a zdalo sa mu, že sa v hrnci varia strukoviny a mäso nekonečne dlho, vymyslel hrniec, aký sa dovtedy v Nemecku nepoužíval. Bol to parný hrniec. V ňom sa mäso či strukoviny pod parným tlakom uvarili raz dva. Nuž taký to bol výmyselník!
Teraz sa už určite nečudujete, že sa mu zrodila v hlave myšlienka o bicykli. Pravda, tá myšlienka nevyzerala tak, ako vyzerá bicykel dnes. Jeho myšlienke hovoríme, že bola predchodcom dnešného bicykla. Ale presvedčte sa o tom sami, lebo vhupneme pánovi Draisovi do hlavy (v rozprávke sa to môže) a zistíme, ako na myšlienku vynájsť čosi ako bicykel prišiel.
V jeho hlave sme našli toto: Pán Drais sa rád prechádzal po ulici a pozoroval, ako sa chlapci vozia na fúriku. Jeden vo fúriku sedel, druhý ho tlačil. Jeden si užíval radosť z jazdy, druhý sa potil od terigania fúrika. Ako urobiť, aby pôžitok z jazdy mal každý z nich? Nevedno presne, aký dlhý čas táto myšlienka pána Draisa trápila. Z jeho hlavy sa to nedalo vyčítať. Nevedno, či ho myšlienka prenasledovala tak, že nemohol pre ňu spávať, alebo spával spokojne. Z jeho hlavy sa nedalo vyčítať ani to, či na spásonosnú myšlienku prišiel cez deň alebo v noci, či sa mu dokonca o bicykli prisnilo, lebo je všeobecne známe, že o dobrých myšlienkach sa aj sníva. Vynálezca sa s tým nikomu nezdôveril. A aj keď sa niekomu zdôveril, ten nepovedal nikomu ani muk a tajomstvo si odniesol do hrobu.
Jedno je však isté: pán Drais prišiel na to, že na samohyb nestačí iba jedno koleso, ale treba mať kolesá dve...
