Jedným z najpozoruhodnejších fenoménov v dejinách ľudskej spoločnosti nepochybne je propaganda, teda úmyselná snaha o manipuláciu s postojmi, názormi alebo konaním ľudí. Bez ohľadu na éru uplatňovania či intenzitu využívania odnepamäti plní rovnakú funkciu - rozširuje pozitívne alebo negatívne myšlienky, argumenty alebo fámy s cieľom nakloniť si verejnú mienku, získať jej podporu a v konečnom dôsledku zabezpečiť či udržať moc.
Na slovenské dejiny 20. storočia, plné zvratov, prevratov a veľkej dynamiky, možno nazerať z najrozličnejších uhlov. Práve optika propagandy prináša veľmi zaujímavé úvahy, závery i odpovede, o ktoré sa pokúsili slovenskí historici. Ich príspevky zachytávajú fenomén propagandy v rozličných súvislostiach od obdobia prvej svetovej vojny, keď sa z propagandy stávala moderná a rešpektovaná zbraň, cez prvú polovicu storočia, keď jej techniku zdokonaľovali v boľševickom Rusku a nacistickom Nemecku, až po druhú polovicu storočia, keď propaganda zohrala dôležitú úlohu v súperení bipolárneho sveta. Propagandistické ovplyvňovanie sa mimoriadne uplatnilo v autoritatívnych a totalitných režimoch, kde bola vylúčená možnosť legálnej konfrontácie s inými informáciami. Štát držal v rukách monopol na interpretáciu udalostí, počnúc vývojom medzinárodnej situácie a končiac problémami každodenného života. V tomto kontexte je príznačné, že propagandistická vojna v 20. storočí nadobúdala svetové rozmery. V politicky a názorovo rozdelenom svete, ako aj v dôsledku vedecko-technického pokroku smerovala ku konkrétnemu adresátovi, čím sa usilovala byť bezprostrednou a účinnejšou.
Moderné dejiny boli aj dejinami ideológií a ich súperenia. Na Slovensku v minulom storočí došlo v pomerne krátkom časovom období k takým významným politickým, hospodárskym, sociálnym, kultúrnym a predovšetkým štátoprávnym zmenám ako nikdy predtým. Potvrdzuje to aj fakt, že anonymné Horné Uhorsko zo začiatku storočia sa na jeho konci prezentovalo ako suverénna republika.
