55 najkrajších miest a mestečiek Slovenska

Na slovenskom knižnom trhu sa v posledných rokoch pravidelne objavovali publikácie, ktoré obrazovo a textovo približujú Slovensko. Nový titul zaujme kompozične premysleným spojením obrazu a slova. Veľká, výpravná plocha dáva dostatok priestoru pekným fotografiám, ale aj napriek tomu publikácia nemôže byť charakterizovaná iba ako obrazová. Je v nej veľa zaujímavých textov, v ktorých si prídu na svoje rovnako milovníci starých historiek a povestí, ako aj tí, ktorí hľadajú fakty.

Autorská dvojica, spisovateľ literatúry faktu a básnik Jozef Leikert a fotograf Alexander Vojček predstavujú v symbióze slova a obrazu 55 vybraných slovenských miest. Každé mesto je charakterizované krátkym podtitulom ( napr. Bojnice - Rozprávková krása, Piešťany - Bahno s cenou zlata). V hlavnom texte sa čitateľ dozvie o historickom vývoji mesta, najcennejších pamätihodnostiach, prírodných, či iných pozoruhodnostiach. Autori sa venujú aj súčasnosti miest. Väčšine miest patrí dvojstrana (s výnimkou niekoľkých väčších miest, ktorým je venovaného viac priestoru). Informácie dopĺňajú malé mapky s vyznačením lokality a heslovité prehľady. Kniha môže poslúžiť ako turistický sprievodca, darček, ale aj ako doplnková literatúra pri vyučovaní vlastivedy či geografie. Publikácia vyšla v troch jazykových mutáciách - slovenskej, nemeckej a anglickej.

Ukážka z knihy

BANSKÁ ŠTIAVNICA

Strieborná zem baníkov

Priečelia viacerých budov v Banskej Štiavnici zdobia dve jašterice. História slávneho baníckeho mesta je spojená s povesťou o pastierovi, ktorému sa pri pasení kráv na kamenistých vŕškoch v lúčoch slnka na skale mihli dve jašterice - jedna strieborná a druhá zlatá. Rozbehol sa za nimi, ale jašterice boli rýchlejšie a skryli sa pod kameň. Pastier odvalil kameň

a vtom ho oslepila žiara zlatej a striebornej rudy. Odvtedy sú jašterice symbolom mesta, ktoré patrí medzi najkrajšie a najromantickejšie na Slovensku. A napokon nielen na Slovensku, pretože v roku 1996 sa Banská Štiavnica stala súčastou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Mesto vzniklo na skalnatých svahoch nehostinnej krajiny. Rozkladá sa stupňovito na siedmich strmých pahorkoch v nadmorskej výške takmer 600 metrov nad morom. A vari iba vďaka vidine bohatých zásob zlatej a striebornej rudy boli ľudia ochotní bojovať s prírodou a postaviť si tu domy. Banská Štiavnica sa stala oficiálne mestom za vlády kráľa Bela IV, ktorý jej v roku 1238 udelil mestské právo. Najväčší rozmach nastal v polovici 15. storočia, keď mesto podstatne zmenilo svoju podobu. Práve vtedy tu začali pribúdať nové prepychové domy, sakrálne a svetské budovy, ktoré vynikali originalitou aj preto, že sa stavali v atypickom prostredí. Banská Štiavnica sa svojimi strmými ulicami stala najpozoruhodnejším mestom Uhorska. Mestu sa nevyhli vojenské a náboženské nepokoje, živelné pohromy, ale vďaka nesmiernemu bohatstvu sa zakaždým spamätalo.

Talianski architekti, ktorí sa podieľali na prestavbe mnohých meštiackych domov v meste, priniesli do kraja pôsobivú krásu renesančného slohu. Vďaka nim sa mnohé budovy dodnes pýšia zaujímavým riešením, ktoré plne akceptuje náročný horský terén.

V 17. storočí pribudla v meste originálna stavba - Klopačka - drevené klopacie zariadenie, ktorým sa rozličným rytmom klopania buď zvolávali baníci do práce, alebo vyhlasoval poplach pri banských nešťastiach a živelných pohromách. Keď sa v tom čase začalo hovoriť, že sa štiavnické bane budú musieť zavrieť, prišiel do mesta banský odborník a staviteľ J. K. Hell s originálnym plánom záchrany baní. Dvorská komora prijala jeho plán spočiatku s nedôverou a postúpila ho až na stôl vtedajšieho cisára Karola VI. Tam sa Hellov plán vybudovania vodných nádrží stretol s pochopením. V okolí Banskej Štiavnice bolo vybudovaných vyše 60 vodných nádrží - tajchov. Systém fungoval mnoho ďalších desatročí a energia nahrnutá v nádržiach sa využívala aj na pohon mlynov a hámrov.

V 18. storočí bola Banská Štiavnica najväčším centrom ťažby drahých kovov v habsburskej monarchii. Turecké nebezpečenstvo bolo nadobro zažehnané, utíchli náboženské nepokoje, skončili sa boje uhorskej šľachty, urovnal sa dlhotrvajúci spor banských miest s erárom. To všetko sa priaznivo odrazilo na hospodárskom a kultúrnom rozvoji mesta. Vtedajšia panovníčka Mária Terézia rozhodla o zriadení Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, ktorá bola prvou banskou vysokou školou v Európe. Dobré meno školy šírili jej absolventi takmer celé dve storočia a pôsobili v najvýznamnejších baniach Európy a sveta.

Dodnes je v meste historicky najvzácnejšie Námestie sv. Trojice. V 15. storočí bolo námestie predelené stavbou Kostola sv. Kataríny a vznikol tak horný a dolný rínok. V strede námestia stojí mohutný morový stĺp, ktorý postavili po morovej epidémii v roku 1711. Impozantné sú i viaceré meštianske domy lemujúce námestie. Zaujímavé na týchto stavbách je, že v podzemných priestoroch sú dodnes chodby, ktoré vedú k starým baníckym štôlňam. Práve s týmito domami na Námestí sv. Trojice sú spojené aj viaceré významné udalosti, napríklad v Pischlovom dome žila Mária Pischlová, múza básnika Andreja Sládkoviča, ktorá ho inšpirovala k napísaniu jednej z najkrajších ľúbostných básní nielen v slovenskej, ale aj vo svetovej poézii. V rozľahlom Sitnajovskom dome bola kaviareň U zlatého kahana, kde sa schádzali študenti hutníckej a lesníckej akadémie. V bohato vyzdobenom Fritzovom dome sídlil rektorát vysokej banskej a lesníckej školy a bola tam aj knižnica a čitáreň. Známa tlačiareň, ktorá tlačila knihy a časopisy pre mnohých vydavateľov v strednej Európe, sídlila v Joergesovom dome. Hallenbachov dom zasa pôvodne slúžil Banskému súdu a neskôr Banskej a lesníckej akadémii. Dnes je v ňom expozícia Slovenského banského múzea.

Architektonickým skvostom mesta sú sakrálne stavby na vrchu Scharfenberg. Do komplexu patrili tri kaplnky, dva kostoly a kríž s kamennou plastikou Panny Márie Sedembolestnej. Pri výpočte sakrálnych objektov nemôžeme zabudnúť na významný kužeľovitý vrch Kalvárie, z ktorého je prekrásny výhľad na celé okolie. Medzi horným kostolom a dolným kostolom sú serpentínovo rozmiestnené kaplnky symbolizujúce zastavenia krížovej cesty. Banská Štiavnica je pre vnímavých návštevníkov otvorenou učebnicou architektúry, dejepisu a ekológie.

Obsah

Úvod (7)
Bratislava (8)
Beckov (16)
Bojnice (17)
Dunajská Streda 8)
Komárno (20)
Levice (22)
Malacky (24)
Modra (26)
Nitra (28)

Nové Zámky (34)
Pezinok (36)
Piešťany (38)
Senica (40)
Skalica (42)
Štúrovo (44)
Topoľčany (46)
Trenčianske Teplice (48)
Trenčín (50)
Trnava (56)
Zlaté Moravce (62)
Banská Bystrica (64)
Banská Štiavnica (70)
Brezno (72)
Bytča (73)
Dolný Kubín (74)
Kremnica (76)

Liptovský Mikuláš (78)
Lučenec (80)
Martin (82)
Nová Baňa (84)
Považská Bystrica (86)
Rajec (88)
Rimavská Sobota (90)
Ružomberok (92)
Slovenská Ľupča (94)
Tvrdošín (95)
Zvolen (96)
Žilina (98)
Košice (102)
Bardejov(108)
Humenné (110)
Kežmarok (112)
Levoča (114)
Michalovce (118)
Podolínec (120)
Poprad, Tatry (122)
Prešov (128)
Revúca (132)
Rožňava (134)
Sabinov (136)
Spišská Nová Ves (138)
Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, Spišský hrad (140)
Stará Ľubovňa (146)
Svidník (148)
Vranov nad Topľou (150)