Publikácia vychádza v edícii Kultúrne Krásy Slovenska. Má ambíciu poslúžiť ako obrázková publikácia, ale súčasne aj ako turistický sprievodca, pretože mnohé z našich hradov nie sú iba pozoruhodnými dominantami regiónov, ale aj obľúbenými cieľmi turistických vychádzok. Knižka, v ktorej autori Daniel Kollár a Jaroslav Nešpor predstavujú 33 hradných zrúcanín, kladie preto dôraz na vecnú, ale aj estetickú stránku témy. Texty sprevádzajú dobové kresby, nákresy, rekonštrukcie, pôdorysy, staré pohľadnice a farebné fotografie. Prezentácia každého hradu sa začína popisom turistickej trasy, ktorá k nemu vedie, pokračuje krátkou históriou hradu, popisom jeho terajšieho stavu a ďalších pozoruhodností v okolí. Nechýbajú ani povesti a legendy.
Publikácia vyuchádza v dvoch jazykových verziách, slovenskej a anglickej.
Ukážka z knihy
Hrad Dobrá Voda
Nad obcou Dobrá Voda, malebne situovanou vo vnútrohorskej kotline Malých Karpát na juhozápadnom Slovensku, sa nachádzajú ruiny hradu Dobrá Voda, ktoré obkolesuje územie Dobrovodského krasu.
Prístup
Vychádzku na hrad odporúčame začať pri kostole v strede obce Dobrá Voda (248 m), kde môžeme aj prípadne zaparkovať auto. Vedľa kostola sa nachádza významná križovatka turistických trás, na ktorej si zvolíme červenú značku (E8). Je ňou označená Štefánikova magistrála smerujúca okolo rímskokatolíckej fary, kde pôsobil básnik Ján Hollý (z druhej strany budovy je vchod do jeho pamätnej izby), na severozápad k cintorínu. Červená značka vedie priamo cez cintorín okolo hrobu Jána Hollého a za ním vchádza do ihličnatého lesa. Ocitáme sa v Dobrovodskom krase s rozlohou asi 60 km2, v ktorom sa nachádzajú viaceré vyvieračky, jaskyne, ponory a jazierka. Na výstup k zrúcanine hradu Dobrá Voda (320 m) onedlho použijeme chodník, ktorý odbočuje z hlavnej trasy a označený významovými značkami. Bývalý strážny hrad z 13. storočia ukrytý v lese dosiahneme o malú chvíľu.
História
Predpokladá sa, že počiatky hradu Dob Voda spadajú do poslednej tretiny 13. storočia a za jeho stavebníka sa považuje komes Aba z hlohoveckej odnože Abovcov. Jedna z legiend však prináša inú verziu vzniku hradu:
Voda a hrad
Chorému kráľovi v krajine žiaden lekár nevedel pomôcť: Vyliečil ho až zázračný prameň "dobrej vody" vyvierajúci zo zeme na mieste dnešného hradu a jednej z ciest, ktorý mu poradila dievčina z miestnej osady. Za odmenu si okrem množstva dukátov mohla so svojím milým postaviť pri žriedle príbytok. Postupne však spyšnela a do svojho muža toľko domŕzala, až bol z chalúpky dom a neskôr z domu hrad. Tu však prameň začal "trucovať", pretože stavbou hradu mu "preťali" žilu. Vyschol a voda vyšla na povrch mocným prúdom poniže podhradskej osady, odkiaľ ju na hrad museli vyynášať: Žena zo strachu pred kráľovým hnevom ušla a prameň "Dobrej vody" slúži všetkým ľudom dodnes.
Tak ako iné hrady v tomto priestore, aj Dobrú Vodu v roku 1316 obsadil Matúš Čák a v roku 1394 sa hradné panstvo stalo predmetom kráľovskej donácie pre vojvodu Stibora zo Stiboríc. Keď sa v roku 1409 skupina nespokojných magnátov a prelátov pokúsila o zvrhnutie kráľa Žigmunda, Stiborov kastelán na Dobrej Vode sa pridal k vzbúrencom a kráľovské vojsko muselo hrad dobývať. Od roku 1436 bola Dobrá Voda majetkom Országhovcov. O začiatkoch tohto rodu koluje nasledovná legenda.
Kráľ a chlapec
Kráľ Žigmund mal veľké starosti so svojimi veľmožmi, ktorí ho neposlúchali a neustále štvali proti nemu. Pre ich výčiny sa musel vrátiť z cudziny domov. V prvej dedinke zazrel kŕdeľ detí, ako sa hrajú na vojakov. Vladárovi sa najviac pozdával ich smelý vodca. Chlapca si vzal k sebe, dal ho vyštudovať a dospelého zaradil do svojho vojska. Šuhaj sa u kráľovských službách osvedčil, získal zemiansku hodnosť s menom Országh a jeho syn sa stal neskôr pánom dobrovodského hradného panstva.
Rodu Országhovcov patril hrad aj v prvej tretine 16. storočia, keď zomrel hradný pán Ladislav Országh. Vdova po ňom sa druhýkrát vydala za novohradského župana Štefana Losonczyho, ktorý týmto sobášom nadobudol na hrade isté majetkové práva. Keď potom na jeseň roku 1567 rod Országhovcov vymrel Ladislavovým synom Krištofom a kráľ Maximilián dal Dobrú Vodu do zálohu chorvátskemu šľachticovi Jánovi Choronovi z Deveča, záujem o hradné panstvo prejavil chorvátsky bán Krištof Ungnad. Ako manžel Anny, dcéry Štefana Losonczyho, na ktorú po otcovej smrti prešli synovské práva, uplatňoval na Dobrú Vodu svoj predkupný nárok. V roku 1583 hrad so všetkými príslušnosťami kúpil od cisára Rudolfa II. za tisíc zlatých. Prostredníctvom jeho dcéry Anny Márie, vydatej za hrdinu protitureckých bojov Tomáša Erdödyho, sa potom hradné panstvo dostalo do vlastníctva tohto významného rodu.
Koncom 17. storočia už Erdödyovci obývali mnohé honosné kaštiele i paláce v mestách a Dobrá Voda začala pustnúť. Prispeli k tomu vojnové udalosti počas Rákóciho protihabsburského povstania na začiatku 18. storočia i požiar, ktorý tu vypukol v roku 1762 po zásahu bleskom. Na prechodnú dobu tu stálo už len panské väzenie.
Súčasnosť
Typickým znakom hradu Dobrá Voda je dvojica hranolových veží s obdĺžnikovým palácom, z ktorého sa zachoval úsek severnej steny. K východnej veži priliehal malý dvor s cisternou, kde návštevníka upúta i zachovaná výlevka z hradu. Tento útvar tvoril základnú časť horného hradu, ku ktorému na východe pristavali podlhovasté nádvorie. Zakončuje ho stavba s polygonálnym uzáverom, všeobecne považovaná za gotickú kaplnku. Podľa novších názorov mohol byť tento objekt súčasťou paláca, ktorý spolu s nádvorím tvoril samostatnú opevnenú sídelnú jednotku nezávislú na pôvodnom hrade. Ten rozšírili na západe o predhradie, ktorého obranu posilnili delovou baštou a vstup pred bránou opevnili jednoduchým barbakánom. Pod hrozbou osmanských výbojov ešte vybudovali rozľahlý dolný hrad s hospodárskymi budovami zabezpečený delovými baštami. Prístupová cesta na horný hrad potom viedla cez štyri brány dômyselnými serpentínami, ktorých rovné úseky boli bránené vždy z vyššieho miesta.
