Ukážka z knihy
Národné parky Slovenska
Myšlienka zriadiť národný park sa prvýkrát objavila začiatkom 19. storočia. Prvým národným parkom na svete bol Yellowstonský národný park v USA vyhlásený v roku 1872. Na Slovensku nesie časové prvenstvo Tatranský národný park vyhlásený v roku 1948. Národné parky sa zvyčajne zakladali na miestach len málo dotknutých civilizáciou. Disponujú jedinečnou flórou, faunou, ekosystémom, biodiverzitou alebo nezvyčajnými geologickými vlastnosťami.
Aj na Slovensku národné parky tvoria najcennejšie prírodné územia. V súlade s európskymi i so svetovými kritériami plnia dve základné úlohy - slúžia na zachovanie vzácnej prírody a ako centrá turistiky. Podľa legislatívnych predpisov sú to "rozsiahlejšie územia, spravidla s výmerou nad 1000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti". Na území Slovenska sa k 1. januáru 2009 nachádzalo deväť národných parkov. Každý z nich má svoje naj...
Najstarší je Tatranský národný park (TANAP) vyhlásený v roku 1949 na ochranu vysokohorskej oblasti Tatier. Chránia sa tu najmä horské a vysokohorské rastliny, akými sú napríklad porasty kosodreviny a límb, alebo nádherný plesnivec alpínsky, ktorý možno nájst na mnohých pohľadniciach z Tatier. Zo vzácnych živočíchov tu žije orol skalný, vlk tatranský alebo svišť tatranský.
Pieninský národný park (PIENAP) je rozlohou najmenší, avšak na pomerne malej ploche skrýva viacero prírodných zaujímavostí. Hoci poľskú čast Pienin za prírodný park vyhlásili už v roku 1932, slovenská časť k nej pridala až v roku 1967. Jeho osou a spojnicou oboch častí je rieka Dunajec, známa plavbou na pltiach a nádhernými pobrežnými scenériami.
Národný park Nízke Tatry (NAPANT) je naopak najrozľahlejší národný park. Leží takmer v samom srdci Slovenska. Početné krasové javy s viacerými jaskyňami, nádherné doliny a hlavný hrebeň sú ideálnymi cieľmi predovšetkým peších turistov.
Národný park Slovenský raj sa nachádza vo východnej časti Slovenska. Okrem jednej z najväčších ľadových jaskýň na svete je známy najmä úzkymi kaňonmi a hlbokými roklinami s vodopádmi, pri ktorých zdolávaní si návštevníci musia vypomôcť početnými rebríkmi a lávkami.
Národný park Malá Fatra sa rozkl v jednom z najvyšších a turisticky najatraktívnejších slovenských pohorí. Okrem pešej turistiky je známy predovšetkým ochranou porastov kosodreviny, vzácnych rastlín (horec Clusiov, iskerník alpínsky) a dravých živočíchov (vlk, rys a medveď).
Národný park Muránska planina ležiaci rozhraní stredného a východného Slovenska. Prekvapí nádhernou horskou krasovou krajinou a jedným z najvyššie položených hradov na Slovensku. K jeho pozoruhodnostiam patrí jedinečná flóra a fauna (rastie tu napríklad endemit lykovec muránsky, či pasú sa vzácne kone muránske noriky).
Najvýchodnejší je Národný park Poloniny s pôvodnými rozľahlými lesmi a pralesmi. Pomenovanie Poloniny pochádza od jedinečných horských lúk nachádzajúcich sa nad úrovňou lesa.
V roku 2002 vyhlásili zatiaľ posledné dva národné parky. Národný park Slovenský kras leží na juhu východného Slovenska pri hraniciach s Maďarskom a patrí k najväčším krasovým územiam v Európe. Jeho jaskyne a priepasti sú lákadlom pre mnohých návštevníkov z celého sveta.
Rovnako mladý je aj Národný park Veľká Fatra, ktorý sa rozkladá len kúsok na sever od geografického stredu Európy. Jeho rozľahlé lesy, dlhočizné doliny a hrebeňové lúky sú obľúbeným miestom vyznávačov pešej turistiky.
V súvislosti s významom národných parkov pre ochranu prírody, ktorý presahuje hranice Slovenska, je pre národné parky Slovenska príznačné aj ich veľké prekrytie s chránenými územiami súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Jej cieľom je zachovať prírodné dedičstvo významné pre celú Európsku úniu, zabezpečiť jeho ochranu a podporiť aktivity v chránených územiach, ktoré sú v súlade so záujmami ochrany prírody. Na rozdiel od vzájomne nezávislých národných sústav chránených území v jednotlivých štátoch, je NATURA 2000 medzinárodnou sústavou chránených území členských štátov, ktorá sa vytvára so spoločným cieľom a na základe spoločných kritérií a ktorá má chránit spoločné prírodné dedičstvo celej Európskej únie.
Myšlienka integrácie európskych krajín v oblasti ochrany prírody a krajiny formou vytvorenia celoeurópskej sústavy chránených území vychádza z potreby spoločnej koordinácie ochrany prírody a krajiny na medzinárodnej úrovni a z potreby chrániť prírodné dedičstvo, vzácne, zriedkavé, ohrozené, endemické a reliktné druhy rastlín, živočíchov, vzácne, zriedkavé a európsku prírodu reprezentujúce biotopy na medzinárodnej úrovni, keďže výskyt aj ohrozenie, a tým potreba ochrany všetkých týchto vzácnych prírodných fenoménov nie sú obmedzené na jednotlivé štáty, ale presahujú ich hranice a majú medzinárodný význam.
Sústava NATURA 2000 je koncipovaná tak, aby chránené územia tejto sústavy zahŕňali reprezentatívne ukážky prírody a krajiny všetkých biogeografických regiónov Európy - atlantického, boreálneho, kontinentálneho, alpínskeho, panónskeho, mediteránneho a makaronézskeho. Územie Slovenskej republiky patrí do alpínskeho regiónu, ku ktorému patria Karpaty, a do panónskeho regiónu. Sústavu NATURA 2000 tvoria dva druhy území: územia európskeho významu (navrhované na ochranu prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín) a chránené vtáčie územia (navrhované na ochranu voľne žijúcich vtákov). Z tohto dôvodu pri jednotlivých národných parkoch uvádzame aj chránené vtáčie územia a územia európskeho významu, s ktorými sa prekrývajú.
