"Z hľadiska pozdvihnutia cudzineckého ruchu v našom meste sa už dlho pokladá za želateľné a potrebné vydať šikovnú a cenovo dostupnú publikáciu, zodpovedajúcu potrebám cestujúcich, ktorá priblíži Prešporok a jeho prekrásne okolie slovom aj obrazom..."
Toto sú úvodné slová z praktického sprievodcu secesnou Bratislavou z roku 1907, v čase, keď do Viedne a Budapešti jazdilo denne desaťkrát viac vlakov ako do Žiliny, keď tu bolo viac hotelov, kaviarní a hostincov, cukrární a luxusných obchodov ako dnes, keď každých desať minút premával parník na druhý breh Dunaja, keď nosiči batožín postávali pred hotelmi a na dopravných nástupištiach, keď sa chodilo na celodenné výlety na romantickú Železnú studničku, či zrúcaniny hradu nad mestom.
Okrem stručnej histórie obsahuje sprievodca popis pamätihodností mesta a hradu, ako aj zoznam a krátky životopis známych a zaslúžilých osobností, ktoré sa v Prešporku narodili, alebo tu pôsobili.
Napísali sme o knihe
Neznáma Bratislava
Keby si Parížan dnes len tak zo zaujímavosti prečítal dobového turistického sprievodcu po svojom meste zo začiatku minulého storočia, veľa by ho neprekvapilo. Pri výlete do minulosti by nezablúdil. Dnešný Bratislavčan sa pri listovaní bratislavského bedekra z roku 1907 môže cítiť úplne inak. Nielen meno mesta je dnes iné, ale inak sa volajú ulice, na mnohých miestach stoja úplne iné stavby, a hlavne, žijú v ňom iní ľudia.
V kapitole s názvom Geografická poloha a obyvateľstvo sa uvádza, že mesto ,,má spolu s členmi posádky (4600) viac ako 70 000 obyvateľov. Podľa národnosti (materinského jazyka) takmer tretinu obyvateľstva tvoria Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, zvyšok Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, atď.“ Bratislava, či presnejšie Pozsony alebo Pressburg, bola začiatkom 20. storočia mestom, v ktorom vďaka silnej maďarizácii vládol maďarský živel a zatláčal dokonca aj nemecky hovoriace obyvateľstvo. V kapitole venovanej známym osobnostiam mesta sa nespomína ani jeden Slovák, alebo sa ich pôvod nijako zvlášť neodlišuje, (ako napríklad pri osobnosti polyhistora Mateja Bela, ktorý pochádzal zo slovenskej rodiny z Očovej). To je prvý dôvod, pre ktorý si môžeme myslieť, že žijeme v úplne inom meste, než aké tu bolo pred storočím.
Druhý je v zmenenej podobe mesta. Ilustrovaný sprievodca si dal záležať, aby dôsledne vyobrazil všetko, čo nesmie chýbať v užitočnom turistickom sprievodcovi. Pompézny pamätník Márie Terézie by sme našli už len vtedy, ak by sme si zacestovali v čase. Dnes na jeho mieste stojí súsošie štúrovcov. Iný je pohľad na dunajské nábrežie z petržalského brehu.
Hádam však ešte viac ako vizuálne zmeny navodia atmosféru neznámej Bratislavy iné názvy ulíc, námestí a budov. Dnešné Hviezdoslavovo bolo Kossuthovo, Slovenské národné divadlo bolo Mestské divadlo a takto by sme mohli pokračovať ďalej. Súčasný vydavateľ dobového sprievodcu zrejme s ohľadom na autenticitu publikácie nedoplnil slovenský preklad pôvodne nemeckého textu poznámkami , ktoré by čitateľa zorientovali. Najmä tí, ktorí nepoznajú Bratislavu, ale aj mladšie generácie, by však iste uvítali vysvetlivky, ktoré by im prezradili, ako sa popisované miesta volajú dnes. A na druhej strane, autenticitu knižky by možno posilnila fotoreprodukcia pôvodnej obálky bedekra.
Secesný sprievodca je osobitým svedkom histórie mesta. Okrem dobového textu a fotografií je v ňom veľa reklamy. Aj tá svedčí o životaschopnosti mesta a o jeho významnom postavení. Zostavením bedekra poveril vtedajší vydavateľ mestského knihovníka Emila Kumlíka, ktorého považoval za osvedčeného odborníka. S knihovníkovou interpretáciou dejín mesta sa už dnes prirodzene nemôžeme stotožniť, ale s čím sa stotožniť možno, je nadšený a úprimný vzťah zostavovateľa knižky k mestu. Na viacerých miestach vyzdvihuje vtedajšiu Bratislavu ako popredné mesto Uhorska, chváli jeho architektúru, čistotu, okolitú prírodu i moderný rozmach. Práve to je bod, z ktorého by mohol odštartovať čitateľ po prelúskaní knižky o neznámej Bratislave k návratu do dnešného hlavného mesta Slovenska. Nie sa vracať k starým krivdám, národnostným a politickým treniciam, ale objaviť, čo sa v našom meste zachovalo z bohatej multikultúrnej minulosti a na čo možno nadviazať. Publikácia na to naozaj poskytuje dobré východisko.
id
