Publikácia zachytáva obdobie najväčšieho národnostného a sociálneho útlaku slovenskej menšiny vo vtedajšom Prešporku. Toto maďarsko-nemecko-slovensko-židovské mesto zaznamenávalo v polovici 19. storočia prudký rozmach – priemyselný, ale aj kultúrny. Autor knihy Jozef Hanák popisuje postupné uvedomovanie si identity slovenského národa – od polovice 20. rokov 19. stočia, revolučné štyridsiate roky, štúrovskú generáciu, vznik spolkového života, zápas o slovenčinu až po 1. svetovú vojnu, rozpad monarchie a účasť Štefánika, Masaryka a Beneša pri vzniku Československej republiky. Všetky tieto dejinné udalosti približuje cez citáty z dobovej tlače, autentické výpovede a najmä množstvom unikátnych dobových fotografií.
Napísali sme o knihe
Keď história skúša národ
Slováci v Prešporku sú už treťou knižkou amatérskeho historika a vášnivého zberateľa posoniensií Jozefa Hanáka. K úspechu autorovi určite pomohli jeho predošlé publikácie, najmä titul Obsadenie Bratislavy, ktorý vydal v roku 2004 a priniesol v nej informácie o dosiaľ málo známych kapitolách z histórie nášho hlavného mesta. Silnou stránkou Hanákových prác je autenticita zdrojov, ktorými dokladá text. Dobové materiály, či už obrazové alebo textové, zbiera autor niekoľko desaťročí a vo svojom veku (narodil sa v roku 1919) môže sám vystupovať ako hodnoverný svedok mnohých vážnych historických medzníkov.
Hoci Slováci v Prešporku vychádzajú až po Obsadení Bratislavy, chronologicky by mohli byť prvým dielom súvislého historického pojednania. Čitateľ, ktorého zaujalo Obsadenie Bratislavy, s veľkou pravdepodobnosťou ocení aj ďalšiu Hanákovu knižku, s ňou sa vráti v dejinách o kus dozadu a môže dodatočne a v širších súvislostiach spoznať dobu po roku 1918, keď sa rozhodovalo, komu bude patriť Bratislava. Tiež si môže porovnať aj štatistiky o národnostnom zložení obyvateľstva mesta. V Obsadení Hanák uvádza čísla z konca 19. storočia a zo začiatku prvej svetovej vojny, v Slovákoch sa k štatistikám vracia na viacerých miestach a presne dokladá proces násilnej maďarizácie pôvodne slovenských, ale aj inonárodných obyvateľov mesta.
Autor v úvode svojej novšej publikácie Slováci v Prešporku píše, že nemá v úmysle rozdúchavať hnevy a vášne. Doložme, že protimaďarské vášne. Aj ďalšie jeho poznámky v predslove sú uvážené a citlivé. Keď cituje likvidátorskú vetu "Slovenského národa niet", pripisuje ju uhorským, nie maďarským predstaviteľom. Rovnako sa zmieňuje aj o židovských krčmároch. „Šenky začali byť nešťastím ľudu. Ťažko za to viniť Židov, aj keď ich mali takmer všetky vyárendované. Veď vtedajšie zákony im inú činnosť ako obchod a krčmy ani nedovoľovali.“ Neúprosná reč faktov a dobových citácií však aj popri rozvážnom a umiernenom prístupe autora môže vyvolať spontánnu, ale veľmi zjednodušenú reakciu odsudzujúcu Maďarov ako národ s rozpínavými sklonmi. Od pocitov krívd z minulých storočí nie je ďaleko k vypätému nacionalizmu... Takému výsledku by sa iste autor nepotešil, ale určite takúto možnosť pred publikovaním svojej práce zvážil. Okamih nejednoznačnej reakcie na obsah knihy prináša však poznanie, aká nevyhnutná je sebareflexia národa, aké potrebné je pravdivé poznanie vlastnej histórie. To je iste prínos knižky. Je dobrým kultivovaným základom v procese, v ktorom si Slováci skúšajú vlastnú vyspelosť a schopnosti orientácie v dobe, keď európske národy na jednej strane chápu nevyhnutnosť zjednocovať sa a na strane druhej sa často utápajú v sporoch a sebeckosti.
id
