"Prečo súbor spomienok s takýmto názvom? Z viacerých dôvodov. Mnohí, ktorí zažili rok 1968, vedia, čo Alexander Dubček znamenal a znamená - niektorí mladší vedia o ňom skôr z rozprávania," píše v predslove zostavovateľka publikácie Tereza Michalová. "Dve desaťročia sa však doma o ňom mlčalo, jebo meno, rozhovor s ním znamenali nepríjemnosti pre každého. Známych, priateľov. Aj preto toto obdobie pripomínajú jeho najbližší priatelia, približujúc súčasne niektoré črty jeho povahy. Nie každý vedel napríklad o vzťahu Alexandra Dubčeka ku kultúre, o tom, ako mal rád jej rôzne oblasti, ako ich aj v "zakázanom " období sledoval. Pre mnohýcb totiž Dubček znamenal len preto, že nebol krasorečníkom, akéhosi ľudového politika. Opak je však pravdou... Dubčekovo meno aj počas tzv. normalizácie otváralo dvere do najkrajších rezidencií a palácov sveta a súčasne znepokojovalo tých, čo sa ho chceli zbaviť. Umlčať. A tak sa chtiac či nechtiac stal živou legendou, hoci si to zo všetkého najmenej želal. Jeho skromnosť priam šokovala..."
Publikácia pozostáva z článkov (aj dobových), ktorých autori - Dubčekovi priatelia, novinári, politici, blízki príbuzní, generační súputníci, opisujú svoje najsilnejšie zážitky a dojmy zo stretnutí s Alexandrom Dubčekom. Na záver sú uvedené najdôležitejšie dáta jeho života. Text dopĺňajú fotografie z obdobia pražskej jari, a 9O. rokov.
