Bohato ilustrovaná kniha hovorí o tom, aké podoby mal kedysi zločin a trest v slobodnom kráľovskom meste Prešporku, ktoré je dnes hlavným mestom Slovenskej republiky. Približuje atmosféru stredovekého mesta, načrtáva zasady uhorského trestného práva a opisuje jednotlivé kriminálne a súdne prípady.
Autor knihy Vladimír Segeš je vedeckým pracovníkom Vojenského historického ústavu v Bratislave.Popri zameraní na staršie vojenské dejiny za feudalizmu sa venuje aj dejinám miest a dejinám kriminality.
Ukážka z knihy
Vypovedaný na sto a jeden rok
Na hre v kocky sa vždy priživovalo množstvo falošných hráčov. Jedným z nich bol Peter Czetswasser (na dobovej rytine).
Veľavravné je, že vôbec najstaršia kriminálna kauza zaznamenaná do prvej zápisnice mestskej rady Prešporka, čiže mestského radného protokolu, s názvom Protocollum actionale, sa týkala práve hráča s kockami. Prípad Petra Czetswassera prerokoval prešporský mestský súd v pondelok po sviatku Lucie, čiže 15. decembra, roku Pána 1404. Peter sa previnil tým, že ako hráč s kockami "nečestne oklamal a okradol dobrých ľudí". Ďalej sa uvádza, že "v týchto nepoctivostiach bol ozajstným majstrom, takže by si zaslúžil smrť". Vzhľadom na to, že tento Peter Czetswasser sa priženil medzi zbožných ľudí a bol nimi vedený k veľkej milosrdnosti, bolo mu podľa práva umožnené, aby sa polepšil a aby už nikdy nepáchal podobné zlovoľnosti". Prešporský súd predpokladal a aj očakával nápravu, ale keď sa presvedčil, že "do dnešného dňa sa polepšenie nedostavilo a menovaný naďalej majstruje s kockami dňom i nocou na úkor dobrých a cnostných ľudí..., bolo by ho treba popraviť". Ako to však neraz v skutočnosti - a nielen v rozprávkach - býva, Petrovi sa dostalo vplyvného protežanta. Tentoraz to bola ctihodná a urodzená manželka prešporského župana a a hradného pána Šmiela z Lichtenburgu a Bítova. Nevedno, čím si falošný hráč Peter vyslúžil jej priazeň, no "na jej úpenlivé prosby súd omilostil menovaného s tým, že od dnešného dňa na sto a jeden rok nesmie prísť do mesta Prešporka ani k nemu, a to na tri míle. Ak by prišiel tajne alebo verejne a bude prichytený, bez milosti prepadne právu a príde o hlavu". V záverečnej časti rozsudku sa uvádza, že trest smrti ho neminie ani vtedy, "ak by chcel škodiť slovami alebo činmi chudobným alebo bohatým mesta Prešporka, a to kdekoľvek v rámci krajiny či za jej hranicami". O tejto skutočnosti dala prešporská mestská rada vyhotovit listiny, ktoré rozoslala do širokého okolia. Dnes už nevieme, do akej miery bola táto písomná výstraha magistrátu Prešporka mementom. Zaiste však aspoň načas znepríjemnila Petrovi a iným falošným hráčom vykonávať nepoctivé remeslo.
