Elo Havetta Collection - 2 DVD (Slávnosť v botanickej záhrade, Ľalie poľné)

Kolekcia s dvomi DVD obsahuje celovečerné filmy Ela Havettu Slávnosť v botanickej záhrade (1969) a Ľalie poľné (1972), jeho tri krátke filmy Svätá Jana (1963), 34 dnů absolutního klidu (1965), Předpověď: Nula (1966), dokument Juraja Johanidesa a Marka Škopa Slávnosť osamelej palmy (2005), fotografie, profily tvorcov a ohlasy z tlače. Má remastrovaný zvuk a obsahuje slovenské, anglické, nemecké a francúzske titulky. Škoda, že textové bonusy sú iba v slovenskom jazyku.

Slávnosť v botanickej záhrade

Svieži a zrelý debut talentovaného, predčasne zosnulého režiséra je farebnou, mozaikovitou feériou o potrebe zázraku v ľudskom živote. Havettov originálny film spája inšpirácie naivným maliarstvom, dielami francúzskeho impresionizmu a nemou filmovou groteskou, rovnako však čerpá tiež z tradícií a ľudových zvyklostí obyvateľov západného Slovenska.

Ľalie poľné

Druhý a zároveň posledný celovečerný film Ela Havettu patrí k najpozoruhodnejším dielam slovenskej kinematografie. Vznikol ako tvorivá parafráza prózy Vincenta Šikulu a jeho hrdinami sú vojnoví veteráni, ktorí sa vracajú z prvej svetovej vojny do rodného kraja, kde sa snažia nájsť domov a pevne zakotviť. Rovnako silná je však aj ich túžba po tuláctve a voľnom živote.

"Jestvuje už toľko diel o hrôzach vojny a jej následkoch. Samozrejme, fyzické následky sa zjavujú i v mojom filme, to sú hrozné veci, ale podľa nás, ešte hroznejšie sú následky psychické," povedal Elo Havetta o zámeroch tvorcov filmu. Vyjadrenia Ela Havettu si možno prečítať v textových bonusoch na DVD.

Havetta pri výtvarnej koncepcii filmu chcel dosiahnuť efekt, aby film pripomínal dobové fotografie, pri ktorých sa vnucuje "predstava zahnedlých, žltých fotografií s olámanými rožkami z kufríka našich dedov..., ale na konci sa všetky farby zlievajú vo finále, preto sa muselo rozsvietiť."

Pri hľadaní exteriérov Havetta objavil Záhorie. "Záhorie je zasnenou krajinou. ...borovicové lesy, ktoré sa vynímajú na úplne bielej pieskovej ploche, kde niet žiadnej trávy...Možno sme práve trafili na také obdobie, ale udržalo sa to v celom filme a táto atmosféra spoluvytvára jednotný výtvarný štýl," povedal v interview pre denník Práca.

Elo Havetta (1938-1975)

V roku 1957 absolvoval odbor fotografie na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov podnietil vznik niekoľkých projektov (Divadlo obrazu, Štúdio) a sústredil okolo seba skupinu mladých umelcov z rôznych disciplín. Sám Havetta bol prozaikom, aranžérom, fotografom, výtvarným redaktorom, knižným grafikom..., no od prijatia na FAMU v roku 1961 sa stala pre neho prvoradou filmová tvorba. Práve v nej totiž videl možnosť vyjadriť svoje pocity a spojiť skúsenosti z rôznych umeleckých disciplín. Na školu sa dostal v šťastnom období uvoľnenej tvorivej atmosféry a podľa jeho profesora Karla Kachyňu bol najosobitejším zjavom ročníka.

Hoci zaujal už svojimi školskými filmami, po návrate na Slovensko nebolo pre Havettu na Kolibe miesto. A tak sa v roku 1967 zúčastnil na tvorbe diapolyekranu na EXPO '67 a v rokoch 1967 - 1968 bol výtvarným redaktorom vydavateľstva Smena. Na Kolibe dostal šancu až v roku 1968. Podarilo sa mu tam realizovať len dva celovečerné filmy - Slávnosť v botanickej záhrade a Ľalie poľné - oba však patria k vrcholom slovenskej kinematografie. Vďaka nim sa do slovenskej tvorby dostala hravosť, improvizácia a spontánnosť. Uvedenie druhého z nich na MFF Benátky však nebolo pre Havettu odrazovým mostíkom ku sláve, ale znamenalo definitívny zákaz jeho tvorby na Kolibe.

Až do svojej predčasnej smrti sa Havetta venoval už len externej spolupráci s Československou televíziou, hlavne tvorbe pre deti a mládež. Na Dňoch českého a slovenského filmu v Bratislave v roku 1990 získal in memoriam cenu za celoživotné dielo.