55 najkrajších gotických pamiatok Slovenska

Po výpravnej obrazovej publikácii Klenot gotiky, ktorá vyšla v roku 2007 a venuje sa Kostolu sv. Jakuba v Levoči a oltáru od Majstra Pavla, sa objavuje ďalšia kniha zameraná na gotické pamiatky na Slovensku. Päťdesiatpäť skvostných stavieb v abecednom poradí sa pokúša v knihe vytvoriť obraz gotickej architektúry na našom území.

Kniha vyšla v slovenskej a anglickej jazykovej verzii.

Kniha zaujme kvalitným a bohatým obrazovým materiálom, čo ju predurčuje zaradiť do kategórie obrázkových publikácií, ale upúta aj textom. Čitateľ iste ocení prehľadné usporiadanie popisovaných pamiatok, v ktorom sa najprv dozvie dôležité historické fakty o každej lokalite a potom si prečíta charakteristiku jednotlivých stavieb a pamiatok a prezrie si ich fotografie. K úplnosti chýba možno len mapka, ktorá by čitateľa okamžite zorientovala, kde sa opisovaná pamiatka nachádza. Mapa s vyznačením všetkých miest je však na začiatku aj na konci knihy, takže pozorný čitateľ dostane aj túto informáciu. Kniha v prvom pláne nemá podobu turistického sprievodcu, ale môže poslúžiť aj takto, ako inšpirácia pre poznávacie výlety a zdroj informácií o navštívenom mieste.

Spomedzi žánrovo príbuzných publikácií kniha vyniká pútavým textom. Dozvedáme sa, že "trvalo celé storočie, kým dorazila gotika z katedrály v Chartres do Kaplnej na okraji Podunajskej nížiny a predstúpila pred nás. Zatiaľ nesmelo len niektorými prvkami, no vzápätí vyklíčila po celom území. Najkrajšie stavby tejto krajiny vyrastali obklopené životom svojej doby, uprostred našej histórie. Ako všetko i gotika napokon vyšla po troch storočiach z módy, no zanechala nám okrem iného v Košiciach najvýchodnejší gotický chrám v Európe či v Levoči najvyšší drevený oltár sveta".

Rovnako zaujímavo autori poznamenávajú, že "hlavnou hrdinkou gotiky je katedrála", a o dobových súvislostiach píšu: "Koncom 15. storočia už vo svojom rodisku gotika doznieva, no v strednej Európe vznikajú gotické stavby ďalej i v prvej polovici nasledujúceho storočia. Čas a priestor sa míňali po súbežných cestách, a tak sa v Levoči v tej chvíli ešte len z neznáma vynára najväčšia hviezda slovenskej gotiky - Majster Pavol z Levoče, neskorší tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete. Vo svojej tvorbe bol súčasníkom Leonarda da Vinci a Michelangela Buonarrotiho, ktorí však už stáli na vrchole renesancie."

Citácie pochádzajú z úvodného slova, pod ktorým sú podpísaní obaja autori knihy, fotograf Alexander Vojček a autor textovej časti Stano Bellan. Úvod je ako príjemné uvítanie, brána, ktorá čitateľa dovedie k históriii gotiky a ukáže mu cestu, dobový kontext, v ktorom sa zrodila a rozvíjala na Slovensku. Text je prístupný aj čitateľom bez odborného zázemia, ktorí v knihe iste ocenia slovníček s vysvetleniami odborných výrazov.

Kliknutím na obrázok vpravo sa zobrazí obsah publikácie.

Ukážka z knihy (z obsahu kapitol venovaných Spišskému Štvrtku a Spišskej Kapitule)

Spišský Štvrtok

Na Kozích chrbtoch na okraji Levočských vrchov, na križovatke troch hlavných ciest, ktoré pretínajú Spiš, sa nachádza hromadná cestná dedina s trojuholníkovým námestím, Spišský Štvrtok. Odtiaľto vedie cesta do západnej časti Slovenského raja, no pre milovníkov histórie a umenia leží cieľ priamo v obci - Kostol sv. Ladislava s pohrebnou kaplnkou rodu Zápoľských a minoritný kláštor.

Až do roku 1310, keď sa po prvý raz objavuje názov Štwartok, sa spomína ako Obec sv. Ladislava a Quintoforum, oboje v rôznych obmenách a tvaroch. Sv. Ladislav stráži obec z obecného erbu a jemu je zasvätený i miestny kostol z 13. storočia. V jeho stavbe prechádzal románsky sloh do gotiky a prezentuje to doďaleka vzácnymi združenými románskymi oknami v hornej časti predstavanej hranolovej veže. Kaplnka je dvojpodlažná a horný priestor s obdĺžnikovým pôdorysom 12,5 x 5,6 metra a výškou 12 metrov patrí medzi vrcholné diela gotickej architektúry na našom území.

Na bočných stenách kaplnky sú vo fialách umiestnené plastiky štyroch cirkevných učiteľov. (Detail na obrázku vľavo hore).

Spišská Kapitula

Spišská Kapitula je zvláštnou časťou nášho sveta. Mestečko vyrástlo ako zázemie cirkevnej správy a jedného z najvýznamnejších chrámov tejto krajiny. V trojloďovej stavbe Katedrály sv. Martina s kaplnkou rodu Zápoľských na západnom okraji Spišskej Kapituly sa spája románsky sloh s neskorou gotikou. Zvláštna kombinácia slohov je zrkadlením potrieb.

Katedrálu postavili v polovici 13. storočia a vo svojej typickej románskej podobe s dvoma hranolovými vežamí na priečelí slúžila nasledujúcich dvesto rokov. V roku 1462 položili základný kameň gotického presbytéria a súčasne aj mnohých následných stavebných úprav. S gotizáciou interiéru priamo súvisel aj vznik hlavného oltára v roku 1478. Jeho najcennejšou časťou sú doskové obrazy svätých kráľov, biskupa a šiestich svätíc. Z neprehliadnuteľných umeleckých diel sa v interiéri chrámu nachádza ďalších päť cenných oltárov, nad severným portálom drevená gotická polychrómovaná socha Vir Dolorum z dielne košických majstrov a pri severnom vchode slávna románska kamenná plastika sediaceho leva, nazývana Leo albus.