Héró a Leandros - Tapisérie Primaciálneho paláca v Bratislave (Použitá kniha)

Publikácia z roku 1977, je v dobrom stave. Obsahuje súhrn v ruštine, nemčine, angličtine a francúzštine.

Obrazovo-textová publikácia predstavuje čitateľom ranobarokové tapisérie s tematikou lásky Héró a Leandra, ktoré patria nesporne medzi najvýznamnejšie umelecké poklady Bratislavy. Spája sa s nimi ich záhadné objavenie v roku 1903 za starými tapetami bývalého arcibiskupského paláca.

Tapisérie navrhol nemecký maliar v službách anglického kráľovského dvora Francis Cleyn a utkala ich kráľovská tkáčska dielňa v Mortlake pri Londýne v tridsiatych rokoch 17. storočia pre niektoré sídlo kráľa Karola I. Po smrti kráľa Karola I., ktorého dal popraviť víťaz anglickej revolúcie Cromwell, dostali sa tapisérie na umelecký trh a iste zmenili mnohých majiteľov, kým sa objavili v Bratislave. Nevedno kedy a ako sa dostali do Bratislavy, nevedno ani, kto a prečo ich skryl za tapety paláca a potom na ne zabudol.

Kniha uvádza čitateľa do tohto záhadného, dodnes uspokojivo nevysvetleného príbehu. Zoznamuje s históriou paláca, kde sa tapisérie našli. V čase ich objavu palác po mnohých rokoch úpadku obnovovali. Mal slúžiť ako sídlo mestského magistrátu, ktorý budovu kúpil od arcibiskupského úradu. Mestská rada požiadala odborníkov, aby budovu preskúmali a navrhli správny postup opráv. Práve vtedy, pri prieskume predsiene Zrkadlovej sály, dali zo stien strhnúť papierové tapety a za nimi objavili otvor, ktorým sa kedysi vykurovala majoliková pec v ústrednej sále paláca. V otvore bolo uložených šesť starých tapisérií, starostlivo stočených a zrejme do tohoto otvoru kedysi zámerne ukrytých. Prekvapenie sa zmenilo v úžas, keď rozmerné tapisérie rozložili v sieňach paláca.

Autor publikácie Ladislav Šášky sa venuje historickým okolnostiam, v ktorých tapisérie vznikli, charakterizuje dobu a činnosť tkáčskej dielne v Mortlake pri Londýne, kde boli tapisérie utkané. Bližšie sa pristavuje aj pri osobnosti nemeckého umelca Francisa Cleyna, usadeného v Anglicku, ktorý vyhotovil kartóny pre sériu tapisérií. Zoznamuje čitateľa aj s literárnou predlohou príbehu, ktorý tapisérie znázorňujú. Cleyn pre svoje kartóny čerpal inšpiráciu z básne rímskeho básnika Ovídia, ktorý príbeh spracoval vo forme listov Héró Leandrovi a Leandra Héró, a z eposu gréckeho básnika Músaia.

V publikácii sú pod fotoreprodukciami (autor Ladislav Borodáč) Ovídiove verše zo zbierky Amores (Lásky) a Heroides (Ľúbostné listy) v slovenskom preklade. V závere knihy sú úryvky veršov v latinčine.

Podľa povesti bola Héró kňažkou v Seste na pobreží dnešného Hellespontu. Pri slávnosti sa zoznámila s krásnym mládencom z protiľahlého Abýdu, Leandrom. Aby sa mohli stretávať, musel Leander preplávať v noci morskú úžinu a nad ránom sa vrátiť späť. Héró každý večer vyvesila vo veži lampu, ktorá Leandrovi určovala, akým smerom má plávať. Jednej búrlivej noci vietor lampu zhasil , Leander stratil vo vlnách smer a utopil sa. Jeho mŕtve telo vyplavilo more na breh ku kláštoru. Keď ho Héró ráno uvidela, od žiaľu skočila z okna a zabila sa.

Prečo nás delia tie vody, keď k sebe nás pútajú city,
prečo, keď jedna sme duša, nemáme spoločnú vlasť?
Nechže ma prijme tvoj Sestos, buď rodný môj Abydos teba:
veľmi rád ja mám tvoj domov, práve tak ako ty môj.
Prečo mnou nepokoj zmieta, keď zmieta nepokoj morom?
Prečo mi prekážať môže vietor, čo neváži nič?
Dávno už moju lásku poznajú delfíny svižné, ba tuším neznámy nie som stovkám a tisíckam rýb.
Na vode, kadiaľ vždy plávam, naisto vyryl som dráhu,
tak ako cesty koľaj vyrýva kolesom voz.

(Verše z Ovídiovej básne o Hére a Leandrovi)