Najvyššie vrchy Slovenska (Prírodné Krásy Slovenska)

Publikácia vychádza v edícii Prírodné krásy Slovenska a nadväzuje na predošlú, nazvanú Najkrajšie vrchy Slovenska. Autorom je známy slovenský cestovateľ, publicista a autor cestopisov František Kele.

Autor o knihe v úvode napísal:

"V rukách držíte knihu, ktorá sa mi písala ťažšie ako knihy z prostredia vzdialených Himalájí či Hindúkuša. Ťažšie sa mi písala z technického hľadiska, avšak ľahko z pohľadu mojej duše, pretože karpatské vrchy sú lomené cez moje srdce a spomedzi všetkých vrchov sveta sú mi najbližšie.

Moje ťažkosti spočívali v tom, že vydavateľ predpokladal, že počas niekoľkých mesiacov na každý z 33 vrchov vystúpim (...nech mu to je na chválu!). Snažil som sa, ale nakoniec na "mojom štíte" zostalo len 29 končiarov. Na Busov, Kozí kameň a Zlatý stôl som dokonca uskutočnil osobný prvovýstup. Jedným z cieľov mojich návštev vrchov, ktoré predstavuje táto knižočka, bolo aj fotografovanie. Nie všade sa mi však podarilo urobiť dobrý záber.

V snahe dodržať dohovor s vydavateľom bol som za východu slnka na Veľkom Polome a večernú oblohu som už obdivoval na Babej hore. V rannej rose som sa brodil na Skorušinu a k večeru som sa za búrky predieral na Veľký Choč. Prihnala sa, keď som mal vrchol na dosah ruky.

Moje srdce i myseľ boli nadšené, avšak nohy mi takýto rytmus zazlievali... A vysmievalo sa mi Slnko! Rehotalo sa mi a ako naschvál mi často svietilo do objektívu - spoza chrbtov a hrebeňov "môjho vrchu", ktorý som chcel fotografovať. Aby som skvalitnil paletu pohľadov na vrchy v knihe, pokúsil som sa fotografovať niektoré kopce z vtáčej perspektívy. Dostať sa do pozície škovránka mi pomohol Stanko Machovčák. Na palube jeho Cessny bol s nami aj známy fotograf Jarko Velička.

Niekde som mal problémy aj s turistickými značkami a so smerovníkmi, ale najmä s výhľadmi z vrcholov. Na nie jednom z nich som v mladosti vychutnával prekrásne výhľady do krajiny, dnes mi zacláňal vysoký les.

Pri výbere 33 vrchov spomedzi tých, ktoré sa týčia nad nadmorskú výšku 1 000 metrov, sa človek musí podriadiť jasným kritériám. Tieto vrchy nie sú zoradené podľa krásy. Medzi 33 najvyššími vrchmi Slovenska sú preto z hľadiska vzhľadu rozdiely - jeden je malebný, druhý vyzývavý, tretí sa stratí medzi zalesnenými susedmi, ďalší je fotogenický, iný menej...

Dvanásť vrchov z tejto knihy nájdete aj v publikácii Najkrajšie vrchy, samozrejme, spracovaných iným spôsobom. K pôvabu ostatných končiarov si musí každý nájsť svoj vlastný chodník. Možno to bude práve jedna zo značkovaných turistických trás, ktoré vám ponúka tento sprievodca," napísal na úvod knihy František Kele.

Obsah

Najvyššie vrchy 4
Gerlachovský štít (2 655 m), Vysoké Tatry 6
Bystrá (2 248 m), Západné Tatry 12
Ďumbier (2 043 m), Nízke Tatry 16
Babia hora (1 725 m), Oravské Beskydy 20
Veľký Kriváň (1 709 m), Malá Fatra 24
Veľký Choč (1 611 m), Chočské vrchy 28
Ostredok (1 592 m), Veľká Fatra 32
Stolica (1 476 m), Stolické vrchy 36
Poľana (1 458 m), Poľana 40
Fabova hoľa (1 439 m), Veporské vrchy 44
Minčol (1 396 m), Oravská Magura 47
Vtáčnik (1 346 m), Vtáčnik 50
Kozí chrbát (1 330 m), Starohorské vrchy 54
Zlatý stôl (1 322 m), Volovské vrchy 57
Flochová (1 317 m), Kremnické vrchy 60
Skorušina (1 314 m), Skorušinské vrchy 64
Kozí kameň (1 255 m), Kozie chrbty 67
Veľká Rača (1 236 m), Kysucké Beskydy 70
Kremenec (1 221 m), Bukovské vrchy 74
Strážov (1 213 m), Strážovské vrchy 78
Smrekovica (1 200 m), Branisko 82
Minčol (1 157 m), Čergov 86
Pupov (1 096 m), Kysucká vrchovina 90
Šimonka (1 092 m), Slanské vrchy 93
Bachureň (1 081 m), Bachureň 96
Veľký Javorník (1 071 m), Javorníky 100
Veľký Polom (1 067 m), Moravsko-sliezske Beskydy 104
Vysoké skalky (1 050 m), Pieniny 107
Inovec (1 042 m), Považský Inovec 111
Roháčka (1 028 m), Čierna hora 114
Eliášovka (1 023 m), Ľubovnianska vrchovina 117
Sitno (1 009 m), Štiavnické vrchy 120
Busov (1 002 m), Busov 124

Slovo vydavateľa

Milí čitatelia, vydavateľstvo DAJAMA začalo v nadväznosti na časopis Krásy Slovenska, ktorého je nakladateľom, tematicky spracúvať aj jednotlivé pozoruhodnosti Slovenska. V rámci novej edície Prírodné Krásy Slovenska pripravuje publikácie súvisiace s prírodným dedičstvom našej krajiny. Ako prvá vyšla kniha Najkrajšie vrchy, druhú priečku v tohtoročnom vydavateľskom pláne obsadila kniha Najvyššie vrchy.

Hneď na úvod treba poznamenať, že prívlastok "najvyššie" sme nebrali doslovne. Ak by to totiž bolo tak, celá kniha by bola len a len o vrchoch Vysokých Tatier. Našou snahou však bolo predstaviť najvyššie vrchy všetkých slovenských pohorí, ktoré dosahujú nadmorskú výšku minimálne 1 000 metrov. A pretože sme výber ešte zúžili na vrchy, na ktoré vedú značkované turistické chodníky, výsledný počet takto definovaných vrchov dosiahol číslo 32. Samozrejme, že v publikácii takéhoto typu nemôže chýbať najvyšší vrch Slovenska - Gerlachovský štít. Hoci naň nevedie značkovaný turistický chodník a možno sa naň dostať len v spoločnosti horského vodcu, zaradili sme ho do konečného výberu, pretože absolútne najvyšší vrch doňho jednoducho patrí. Spolu s ním sme dospeli k magickému číslu 33.

Ak porovnáte knihu Najvyššie vrchy s predchádzajúcim titulom Najkrajšie vrchy, zistíte, že obsahovo je koncipovaná inak. Písanä je viac turisticky ako beletristicky a je určená nielen pre obdivovateľov prírodných krás Slovenska, ale najmä pre peších turistov. Nemohli sme sa, pochopiteľne, vyhnúť určitej duplicite, pretože niektoré zo slovenských končiarov nepatria len medzi najvyššie, ale zároveň aj medzi najkrajšie. Vďaka tejto knihe však získate iný typ informácií, a tak dúfame, že aj prí jej čítaní dostanete chuť vystúpiť na niektorý zo slovenských velikánov.

Daniel Kollár, Peter Augustini