Prvý román slovenského spisovateľa Pavla Rankova. Historický príbeh z obdobia rokov 1938 až 1968 je príbehom troch kamarátov, bojujúcich o lásku jednej ženy. Ich individuálne osudy sa stanú vratkými člnkami v divokej búrke dejinných udalostí: Mníchov, viedenská arbitráž, druhá svetová vojna, protižidovské zákony, nemecká okupácia a príchod sovietskych vojsk na konci vojny, povojnové vysídľovanie obyvateľstva, komunistický prevrat vo februári 1948, politické procesy päťdesiatych rokov, pokus o reformy a následná sovietska okupácia v auguste 1968. "Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)" je román o láske, pokiaľ ju vyššia moc povolila.
Pravdivo vymyslené
Pavol Rankov sa pri písaní románu Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) ponoril do dejín. Žiadnu z historických epizód v rozmedzí rokov 1938 - 1968, ktorými vyznačuje kapitoly románu, nezažil. Či presnejšie neprežil a nevidel očami dospelého človeka, keďže v roku 1968 bol štvorročné dieťa. Neprítomnosť bezprostrednej životnej skúsenosti nevyvážilo u Rankova len poctivé štúdium histórie a kus spisovateľského kumštu, ale aj čosi, čo možno nazvať zdedenou pamäťou, či zdedenou skúsenosťou. Naznačuje to aj autorovo venovanie v čele príbehu: "Venujem otcovi, jeho priateľom a celej tej stratenej generácii, ktorá ktovie prečo, všetko musela zažiť na vlastnej koži."
Rankov pochádza z Levíc, odkiaľ sú traja hlavní hrdinovia románu, ale aj jeho otec, Bulhar Rankov, ktorého popri iných vymenúva pri popise návštevníkov mestského kúpaliska prvého septembra 1938. Ktoré mesto by bolo lepším štartom pre dej románu, rodiskom hlavných protagonistov a miestom ich častých návratov, ako mesto, ktoré spisovateľ dôverne pozná a ktoré ho celkom prirodzene mohlo inšpirovať k spletitým príbehom predstaviteľov rôznych národov a náboženských vyznaní. Česi, Slováci, Maďari, kresťania, Židia, ktorí vždy patrili k rozmanitému obyvateľstvu mesta - ich románové osudy, perfektne zapadajú do skutočných historických peripetií Československa.
Rankov si navonok vôbec nevymýšľa, opisované príbehy, aj keď občas lemované absurdnými a groteskne surealistickými epizódami, pôsobia veľmi vierohodne. Hoci autorská poznámka na úvod románu akoby to chcela spochybniť: "Všetky postavy románu Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) sú vymyslené. Najskôr žili v časoch a na miestach, ktoré sú v románe opísané, potom si ich autor vymyslel. Všetko je vymyslené. Nikdy nič nebolo, nikdy nikto nežil. Ani prvého septembra nikdy nebolo." Nech už spisovateľ vysvetľuje alebo karikuje pozadie svojich príbehov a postáv ako chce, konečný názor na to, čo mohlo byť a nebyť, si čitateľ nakoniec urobí sám. Je nad čím rozmýšľať.
(ib)
Pripojte komentár
Komentáre k článku
Pri čítaní Rankovovej knihy som si spomenul na amerického Forrest Gumpa. Hrdina je prítomný pri zlomových historických udalostiach a dotvára ich svojím osobným vkladom - napr. je autorom hesiel "Verte strane", "Socializmus s ľudskou tvárou". Aj historka so vznikom konzervy Májka je báječná. A tak má knižka trocha aj slovenský cimrmanovský "šmrnc".
Kantor
> Pan Rankov, myslim si, nema vlastny nazor, v jeho diele sa odzrkadluje vela vplyvov a cudzich vzorov, ktore nepretavil cez seba do jedneho homogenneho literarneho diela. To, na co je pysny, o prezidentovi Tisovi , o natierke Majka a podobne, posobi velmi rusivo. Nie je to ospravedlnitelne ani tym, ze sa to ma tvarit ako moderne dielo. Nestotoznujem sa ani s nazorom kritikov, ktori oznacili jeho prelet ponad vyznamne europske udalosti za svizne. Cele je to amaterske, slabe a pseudohistoricke.
Svorad
