Tajomstvo kalendárov - Po stopách kalendárov od staroveku až po dnešok

Prečo býva Veľká noc vždy v iné dni a Vianoce sa slávia každý rok 24. decembra? Na túto a podobné otázky dostanete odpoveď v knihe etnografa Klimenta Ondrejku Tajomstvo kalendárov.

Populárno-náučná publikácia s témou času, jeho merania a vytvárania kalendárov od najstarších čias v úvode vysvetľuje, že základom vzniku kalendárov sú astronomické javy. Pristavuje sa pri tom, na akej úrovni boli tieto poznatky v starovekej Mezopotámii, Egypte, Izraeli, Číne, Indii, Grécku, Ríme, aký kalendár mali záhadní Mayovia, národy vyznávajúce Islam, aké poznatky mali Slovania a najmä ako sa kalendár prepracoval do podoby, ktorú poznáme dnes. Dozviete sa aj to, z čoho vznikli pomenovania mesiacov, dní, prečo majú také odlišné pomenovanie mesiacov Slováci a Česi. Podstatnú časť publikácie tvoria významné sviatky kresťanského kalendára, ktoré sa hlboko zapísali do povedomia ľudí a stali sa súčasťou národnej kultúry Slovenska.

Kalendárne knižky boli oddávna po Biblii najčítanejšími publikáciami a autor píše aj o histórii týchto diel. Kalendárny rok tvorí druhú časť publikácie, kde je každému významnejšiemu dňu venovaná náležitá pozornosť s ilustráciami z klenotnice svetového sakrálneho umenia. Čitateľ nevdojak ľutuje, že kniha nemá väčší formát, prípadne, že sa nedozvie, kto je autorom výtvarného diela a aký je jeho názov. To však nakoniec nie je predmetom publikácie a navyše, menší formát dáva knižke punc šikovného malého lexikónu.

Záverom knihy je podrobný menný kalendár, kresťanský i civilný so všetkými sviatkami, pamätnými dňami a register výrazov.

Z knihy sme zámerne vybrali ukážku, ktorá podľa nás korešponduje s jej názvom - Tajomstvo kalendárov, a čiastočne je aj odpoveďou na otázku, ktorú sme si položili na začiatku. Tak ako je to vlastne s Veľkou nocou? Kliment Ondrejka píše o nej v kapitolke nazvanej Kresťanský kalendár.

Kresťanský kalendár

Medzi spoločnosťami, ktoré žili v súdobom kultúrnom svete, existovalo prepojenie, čo sa odzrkadlilo i vo zvykoch a sviatkoch počas roku. Gregoriánsky kalendár sa najtesnejšie viaže na rímsky kalendár, ktorého je vlastne následníkom. Z náboženského hľadiska je tu vzťah k židovskému kalendáru a z hľadiska národných tradícií zase vzťah slovanskému kalendáru.

Kresťanský kalendár je kalendárom solárnym, ale jeho vzťah k mesačnému kalendáru badať najmä v určovaní niektorých sviatov. Najvýznamnejším pohyblivým sviatkom, je Veľká noc, pamiatka umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Dátum, na ktorý pripadá tento sviatok, sa viaže na prvý spln Mesiaca po dni jarnej rovnodennosti a nadväzuje tak na židovský sviatok Paschy.

Veľkonočná nedeľa môže nastať najskôr 22. marca a najneskôr 25. apríla; pohybuje sa tak v rozmedzí tridsiatich piatich dní. Veľkonočné obdobie má šesť nedieľ: latinsky invocavit, reminiscere, oculi, laetare, judica (smrtná alebo aj čierna) a palmarum (kvetná).

Všetky sviatky, ktoré súvisia s Veľkou nocou, sú teda sviatkami pohyblivými. Veľkej noci predchádza štyridsaťdenný pôst, ktorý začína Popolcovou stredou. Týždeň pred Veľkou nocou sa nazýva Veľký týždeň. Štyridsať dní po Veľkej noci nasleduje sviatok Nanebovstúpenia Pána a desať dní po ňom je sviatok Zoslania Ducha Svätého. Veľká noc a Turíce sú aj sviatkami židovského kalendára.

Ďalšia ukážka sa viaže k 14. februáru, keď má meniny Valentín. Sviatok svätého Valentína je u nás pomerne nový, kniha Tajomstvo kalendárov vysvetľuje jeho pôvod.

Meno Valentín má latinsky pôvod s významom silný, zdravý. Svätý Valentín bol kňazom, lekárom a mučeníkom kresťanskej viery. Legenda hovorí o tom, že rímsky panovnik Claudius sa rozhodol zrušiť manželstvo; pretože podľa neho ženatí muži nemali v armáde také dobré výsledky aka slobodní. Valentín potajomky sobášil zamilovaných, za čo bol kruto potrestaný. Claudius ho dal verejne popraviť v deň pohanského sviatku luperkálií, počas ktorých starí Rimania konali obrady očisty a prosili svojich bohov za dar plodnosti. Pre tento deň bola typická aj "lotéria lásky", kedy každé dievča malo vhodiť do urny lístok so svojím menom a slobodní muži si potom žrebovaii nastávajúcu. Na základe tejto udalosti sa zaužívalo posielanie svätovalentínskych pozdravov, najmä medzi zaľúbenými. Tento sviatok spomína už v roku 1380 anglický spisovateľ Geoffrey Chaucer. Zvyk posielať na svätého Valentína pohľadnice ako prejavy sympatií pochádza údajne z 15. storočia, kedy orleánsky vojvoda Charles poslal z londýnskeho väzenia svojej manželke vyznanie lásky. Táto tradícia sa rozšírila najmä v 19. storočí, keď sa svätovalentínske pozdravy začali vyrábať hromadne. Vďaka spojitosti so "sviatkom zaľúbencov" sa svätý Valentín stal jedným z najobľúbenejších svätcov.

V pranostike poznáme:

Na svätého Valentína zima siliť sa počína.

Ak sa na Valentína napije vták z koľaje, tak sa z nej na Jozefa napije vôl.

Valent žení vtáčence.

Pripojte komentár