Tatranskí nosiči

Ak neviete, prečo tatranskí nosiči dobrovoľne vláčia desiatky kilogramov do výšok medzi tatranské štíty, tak je kniha Tatranskí nosiči určená pre vás. Zároveň poteší aj tých, ktorí to vedia a k nosičskému chlebíku privoňali, pretože je to kniha, v ktorej autorka Katarína Nováková nechala vyrozprávať sa mnohých nosičov. Sú medzi nimi aj karikaturista - horolezec Ivan Bajo, známy režisér horských filmov Pavol Barabáš, záchranár Jaro Švorc, i Peter Petras, ktorý sa dnes stará o Reinerovu chatu. Ivan Bajo pripojil aj desiatku karikatúr venovaných nosičskému stavu.

Tatranské vydavateľstvo I&B knihu slávnostne uvádza do života 15. júna 2008. Miesto: Reinerova chata. Knihu už máme v predajni.

Autorkin predslov: Namiesto úvodu

„Po hrboľatej ceste kráča nosič, namáhavo sa potáca s veľkým nákladom…“, asi tak by sa mala začínať kniha o zásobovačoch hôr – vysokohorských nosičoch. Niektoré sa tak začínajú.

Keď som prvýkrát videla horského nosiča „naživo“, mala som trinásť či štrnásť rokov. Bolo to v rámci "dobrovoľno-povinného" rodinného výletu na Téryho chatu v Malej Studenej doline. Taký typický obrázok z tatranských chodníkov: trochu nervózne mamy, fajčiaci otcovia, vrieskajúce detváky, veľa jedla, rečí, rumu. Slovami Tatrancov: "klasické súceprie".

Po ceste späť som ho stretla. Dolu vo Veľkom hangu. Mladého chalana, či už skôr muža, potiaceho sa pod sudom piva a nejakými hrozitánsky vyzerajúcimi debnami. Bol to taký malý, chudý, šľachovitý chlapík, o ktorom by ste povedali, že neodnesie ani vrece zemiakov. A predsa. Dnes viem, že ten náklad mohol mať tak 70–80 kilogramov. Takže žiadny "slabinger". Dodnes si pamätám ten pocit, ktorý som mala pri pohľade na toto "čudo".

Ľútosť. Bolo mi ho strašne ľúto. Skoro až do plaču. Obzerala som sa za ním ešte hodný kus, až kým mi nezmizol z dohľadu. A premýšľala, koľko mu to ešte hore potrvá, a prečo to vlastne robí. A ako veľmi sa pri tom narobí. Aj keď mi vtedy kapustová polievka a čaj na Téryho chate veľmi chutili, pohľadnica ma potešila, tieto veci a nosiča som si nedávala do súvisu.

Som totiž príliš empatický človek. S každým súcitím a každého mi je pri nejakom jeho nezdare ľúto. Cítim sa trápne, ak sa moderátorka relácie pomýli, zviera mi hrdlo, ak adept na superstar spieva falošne. Ak dostanú moji študenti pri skúške "okno", rozbolí ma hlava a žalúdok aj za nich.

Dnes viem, že mi ho nemuselo byť ľúto. Že nenosí náklady na chaty za trest. Že moja ľútosť a súcit by ho nepotešili. Ak by to vedel, večer na chate by sa na tom schuti pobavil. Viem aj to, že nosičská práca ho teší, a ak by si mal vybrať ešte raz, zrejme by sa rozhodol rovnako.

Kým som však prišla k tomuto záveru, prešlo zopár rokov. Počas nich sa z povinných výletov do Vysokých Tatier stali výlety cielené a obľúbené. Počas vysokoškolských rokov sa moje návštevy Tatier ešte zintenzívnili. Cieľom bolo spojiť príjemné s užitočným. Pribudlo veľa priateľov, známych z radov Tatrancov a kopec príjemných zážitkov a spomienok. Výsledkom týchto návštev bola diplomová práca a niekoľko článkov venovaných horským nosičom, ich práci a ich životu.

Po niekoľkých rokoch som sa k mojim "tatranským materiálom" vrátila. Hlavnou snahou bolo, aby informácie, ktoré sa mi v teréne podarilo zachytiť a zaznamenať, nezostali len v odborných časopisoch, kde si ich prečíta neveľa kolegov. Aby sa dostali k širokému okruhu ľudí, k turistom, horalom, milovníkom, návštevníkom hôr, či už pravidelným alebo sviatočným, ktorí sa s nosičmi v Tatrách stretávajú, a nevedia, čo si o nich myslieť.

Táto kniha je určená každému, kto má chuť nakuknúť do nosičského života, ochutnať nosičský chlebík a spoznať týchto zaujímavých ľudí. Je plná konkrétnych výpovedí samotných nosičov, ich spomienok, reflexií a názorov.

Počas mojich tatranských výletov, či skôr terénnych výskumov, som vyspovedala veľa nosičov. Všetkých generácií. Bolo ich viac ako štyridsať. Osemdesiatnikov a deväťdesiatnikov, spomínajúcich na pol storočia vzdialené udalosti. Ich nástupcov, synov, vnukov, ľudí o jednu dve generácie mladších, ktorí s vážnosťou otcov a úsmevom dobrodruhov líčili svoje zážitky a pocity. Mojich rovesníkov, mladých zanietených nosičov, ktorí s radosťou a štipkou zdravej, i nezdravej hrdosti, rozprávali o svojej práci. Všetci nadšene, oduševnene, viac či menej úprimne. Až mi to bolo podozrivé. Dnes tiež viem, prečo sa na túto prácu dali, čo ich k tomu viedlo, a prečo pri nej tak dlho zotrvali. A celkom ich chápem. Môj pohľad sa možno bude zdať mnohým skreslený. Je to pohľad ženy – etnologičky spod Malých Karpát. Budú namietať, prečo píše o nosičoch žena-netatranka. Čo tá o tom vie! Ale prečo nie? Medzi nosičmi som strávila veľa sviatočných i všedných dní. Dovolím si povedať, že viem toho o nich až-až. Mnohé z informácií však neboli vhodné na publikovanie... Svoje poznatky a skúsenosti z terénu som navyše systematicky dopĺňala štúdiom v archívoch a knižniciach.

Túto prácu by som rada venovala všetkým generáciám tatranských nosičov a chatárov. Tým, ktorí ma vypočuli a ktorých som vypočula ja, ale i tým, čo sa odmietli podeliť so mnou o svoje myšlienky. Tí ma hnali vpred a motivovali k ďalšej práci.

Informácie o histórií nosičského remesla sa prirodzene stratia odchodom starších generácií. Vytratí sa čaro profesie, situácií a okolností, ktoré robili z nosenia náročnú, ale plnohodnotnú a nezameniteľnú prácu a koníčka zároveň.

Dnes už viacerí z tých, ktorí mi tak nadšene rozprávali o živote v horách, nie sú medzi nami, alebo im zdravotný stav nedovolí viac rozprávať. Aj preto malo význam zachytiť ich slová. Aby sa nestratili vo víre času, ale aby pretrvali, a podali výpoveď o ich živote a práci ďalším generáciám.

Obsah

Namiesto úvodu ...6
Čo je to nosenie a kto je nosič ...10
Prenikanie ľudí do Vysokých Tatier ...13
Prečo v poľských Tatrách nie sú nosiči ...30
Krošňa a jej predchodcovia ...34
Prečo sa človek stáva nosičom, alebo motivácie k práci ...48
Aký má byť správny nosič ...52
Ako má vyzerať správny nosič, alebo nielen šaty robia človeka ...57
Nosičské rekordy, alebo čo všetko sa dá na chrbte vyniesť na chaty ...63
Nosičské dni všedné i sviatočné ...69
Nosiči a turisti ...79
Sonda do duše nosiča… ...83
Súťaženie nosičov ...90
Múzeum nosičov ...9
Čo mi dalo a dáva nosenie ...99
Namiesto záveru ...10
O autoroch záverečných príspevkov ...107
Streszczenie ...108
Summary ...108
Literatúra ...109
Obrazový materiál ...111