Takmer májový výlet na skalky pri Dobrej Vode v Malých Karpatoch

Čírou náhodou sme sa na skalky pri Dobrej Vode vybrali 30. apríla - v deň, keď tam mali svoj jarný zraz trnavskí horolezci. Ako mi neskôr povedal správca dobrovodských skál Stano Tomovič, na zraz chodia aj ľudia, ktorí ináč až toľko nelezú. Bolo ich dosť - a tak sme na Hodinkovej veži začali liezť tam, kde sa nikto nevyskytoval - úplne vľavo, kde sme v sprievodcovi našli päťpluskového Sokolíka. O chvíľu sme pochopili, prečo tam nikto nelezie. Sokolíkový nástup do cesty rozhodne nebol za päť plus a ani nebol na rozlez... Ďuro, ktorý cestu preliezol čisto, mi oznámil, že po ťažkom začiatku je hore veľa káps a dierok, vďaka ktorým je leziteľná zdanlivo hladká platňa, do ktorej cesta prechádza. Potom sme zistili, že dierky a kapsy sú typické pre viacero ciest na Hodinkovej veži.

Hodinková veža je skôr než veža pásom skál o dĺžke 250 metrov a výške najviac 25 metrov. Lezie sa v jeho strednej a pravej časti. Jeho pomenovanie je odvodené od skalného útvaru bežného na krasovom vápenci - skalných hodiniek.

Jedny skalné hodinky som použil - zrejme pri lezení v Laminátke (6-). Ako mi povedal správca skál Stano Tomovič, skalných hodín je tam viac - sú napr. v populárnej ceste Šestka (6+), aj v ceste Cez hniezdo (5+).

Zatialčo my sme popoludní išli preskúmať susedné Milkine veže, domáci lezci sa vybrali do Dobrej Vody stavať máj. Je to pekná tradícia, ktorá trvá od začiatku 90-tych rokov. Horolezci stavajú v obci máj a domáci hasiči a futbalisti im pri tom asistujú. Veď, kto by mal vedieť lepšie pracovať s lanom ako horolezci?

Sprievodcu pre lezenie na Dobrej Vode nájdete na stránkach HK Skoba Trnava.