Na prístupovej ceste k hradu Dobrá Voda je zaujímavé, že výstup k nemu sa začína nad rovnomennou dedinou cintorínskou bránou. Na cintoríne si nemožno nevšimnúť náhrobník s kamennou bustou národovca Jána Hollého. Zaujímavé sú aj niektoré staršie náhrobné kamene s motívmi smrti, ktoré sa na dnešných mestských cintorínoch už nenosia. Po tomto prekvapujúcom úvode sa pokračuje úvozom, ktorý prechádza do lesného chodníka. Ak by sme za kritérium náročnosti výstupu zvolili výstup na Pajštún od úpatia pajštúnskeho kopca, tak na Dobrú Vodu treba vyšľapať azda len jednu tretinu, alebo dve pätiny "pajštúna". Je to pohodovka.
Zrúcanina hradu je prevažne schovaná medzi stromami. Preto ju aj z dediny takmer nevidieť. Ale po príchode na hrad je návštevník prekvapený, koľko sa zo stavby zachovalo. Zaujmú aj pravidlené kanáliky s obdĺžnikovým pôdorysom, ktoré si možno všimnúť v hradných múroch. Možno slúžili ako komíny, možno na vetranie… Hrad má pretiahnutý obdĺžnikový pôdorys a obchádzanie a preliezanie, alebo podliezanie jeho múrov je tak, ako to na zrúcaninách býva, celkom zaujímavé. Ten, kto netrpí závraťou, môže vyliezť na jeho niekdajšie opevnenie obrátené nad cestu cez Malé Karpaty, ktorú hrad kedysi strážil. Cesta sa už nepoužíva, je tam zákaz vjazdu áut, takže pod návštevníkom sú len lesy, ktoré lákajú vyskúšať, ako v horách funguje ozvena.
Zrúcanina hradu by si zaslúžila aspoň nejakú údržbu. Už konfrontácia s fotografiami starými niekoľko desaťročí potvrdzuje, že hrad sa stále viac utápa v lese. Pohyb medzi jeho múrmi, na ktoré pôsobí erózia, može byť aj nebezpečný.
Z publikácie Štefana Pisoňa "Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku" sa dozvedáme, že hrad bol pre vývoj slovenských hradov dôležitý, pretože to bola "prvá stavba, ktorá sa pokúsila zabezpečiť obytnú budovu hradu tak, aby mohla existovať ako stavebná jednotka nezávislá od opevnenia… Na hrade mohol palác, ktorý obývalo feudálne panstvo, existovať ako samostatné obytné jadro uprostred hradného opevnenia. Bola to reakcia na potreby doby, pretože v štrnástom storočí sa začalo ukazovať, že opevnenie a obývacie priesory si navzájom prekážajú. Opevnenie sa rýchlo vyvíjalo a na druhej strane narastali nároky na vybavenie bývania najmä po pomerne pokojných časoch prosperity v čase Anjouovcov. Už nestačil, ako predtým, jeden, hoci dosť veľký priestor, v ktorom spoločne bývali, spávali členovia rodiny hradného pána." Škoda len, že z týchto priestorov sa takmer nič nezachovalo...
Hrad postavili v prvej polovici 14. storočia na výbežku hrebeňa nad už spomínanou cestou pretínajúcou Malé Karpaty. Ako prvý pán hradu sa podľa Štefana Pisoňa spomína Stibor zo Stiboríc. V 18. storočí počas Rákocziho povstania bol hrad obliehaný a poškodený. Potom sa na ňom ešte stavalo, v opravených miestnostiach bývali úradníci panstva. Koncom storočia bolo v hrade väzenie pre poddaných, a potom, ako uvádza spomínaný autor, "nastal tak ako na iných hradoch pomalý prechod do zrúcaniny".
Ako sa dostať do Dobrej Vody: Dedinka, nad ktorou leží hrad, sa nachádza v severnej časti Malých Karpát. Najrýchejšia doprava pre autoturistu je zrejme necelých 40 km po autostráde do Trnavy a odtiaľ 18 km cestou číslo 560 na severoseverozápad do Dechtíc. V Dechticiach treba zabočiť doľava na cestu spájajúcu Dechtice a Trstín. Z nej je nutné čoskoro odbočiť doprava a po ôsmich kilometroch malokarpatskej cesty ste v dedinke Dobrá Voda.
Krajšia autoturistická cesta je však pod východnými úbočiami Malých Karpát po Malokarpatskej vínnej ceste z Bratislavy cez Raču, Pezinok, Modru, Častú, Smolenice a Trstín až po už spomínanú odbočku na Dobrú Vodu.
vb
Na hrad, páni, na hrad! (poviedka)
Bratislavský online sprievodca
Komentáre
:: Neverili sme
ake su tie zrucaniny velke rozlohou a je tam nao krasne, len sa tak vynoria v lese:) prijemne, trochu znecistene :(
Takmer májový výlet na skalky pri Dobrej Vode v Malých Karpatoch
Vydané: 2003-06-13
Aktualizované: 2003-06-13
Kategórie: Výlety, prechádzky - Výlety a prechádzky - Bratislava a okolie