O Líštičke (Junge Füchsin) sprievodca píše, že je to cesta plná lezeckých prekvapení. Sprievodca neklame. Aj keď spočiatku bolo všetko bez prekvapení - už keď sme prichádzali k stene, videl som visieť slučku na platni, v mieste, kde sa dal očakávať sedmičkový kľúčik cesty. Tak som si potichu povedal, že čaká aj na nás.
Najprv sme museli prekonať vytláčajúce miesto hneď v úvode cesty - niekde píšu 7-, niekde 6+. Akonáhle sme našli šikovné prštekové madielko pre ľavú ruku, táto dĺžka nás pustila. Ďalšia dĺžka je choďák, ktorý vedie pod platňu s kľúčovými miestami. Na platni bola tá slučka presne tam, kde mala byť a ťažko jej bolo odolať - aj vzhľadom na to, koľko metrov lezenia bolo ešte nad nami.
Z kľúčikovej platne línia cesty vybieha na hranu, kde sa na chvíľu spája so susednou cestou Neuer BG Steig.
V štvrtej dĺžke nasledoval krátky traverz po hladkej, zrejme prúdmi vody vymytej skale a po pár metroch traverzu cesta zabáčala okolo mohutného balvanu (Riesen Schuppe) do sokolíkovej špáry. Prvé prekvapenie = zábavné lezenie.
Nad touto dĺžkou bol malebný štand na hrebienku medzi stromami a z neho znova viedla cesta do komínového kúta, ktorý sa končil spoďákovou špárou, z ktorej sa prechádzalo do ďalšieho sokolíka. Táto Steile Risse - Strmá špára (6) bola o niečo ťažšia ako predošlá. Po nej nasledoval krátky choďák po polici, z ktorej štartuje sedem kratších ciest. (Je to asi jedna z viacerých Klettergarten na Hohe Wande.) Tretiu z týchto ciest, dlhú 20 metrov, určili stavitelia cesty ako pokračovanie Líštičky. Táto šestková časť cesty sa nám zdala byť omnoho ľahšia ako predošlá - rovnako šestková Strmá špára. Ale možno to bolo tým, že sme sa už dobre rozliezli :-)
Po tejto šestke sme už očakávali iba ľahké doliezanie. Miro zaliezol za hrebienok, ale trvalo mu to pomerne dlho. Keď som potom vykukol spoza hrebienka, pochopil som prečo. K ďalšemu štandu viedol krátky ale o to vzdušnejší traverz, ktorý si každý prvolezec musí dobre premyslieť. Nebol ťažký, ale bol o to zábavnejší. Miro si na jeho konci spokojne lebedil na štande.
Napokon ani posledná dĺžka nebola celkom zadarmo - znova šikmá platnička so špárou, tentokrát za 5+. Potom už nebolo čo riešiť, ostával len čas na vrcholovú fotku. Teda, musím priznať, že sme ešte niečo riešili - a to zostup. A nedopadlo to najlepšie. Peší zostup kotlinou napravo (pri pohľade zdola) od sektoru Líščej nory (Fuchsloch) neodporúčame. Najmä v dolnej časti, kde nie sú podporné laná, je zostup po hlinitej strmine nepríjemný.
Zložené kvarteto
Za zážitky ďakujeme Walterovi a Brigitte Dolezal, ktorí cestu dobudovali v októbri 2007. Líštička bola naším štvrtým výletom v Hohe Wande počas štyroch víkendov. S ňou sme si zložili kvarteto a zhodli sme sa, že táto 235-metrová cesta je z neho najkrajšia. Ale ani predošlé tri cesty - Draschgrat, Betty & Paul a Traum und Wirklichkeit, nás nesklamali.
Sprievodca pre Líštičku na Bergsteigen.com
Napokon sme si zložili Hohewandské lezecké kvarteto. Líštička - cesta Junge Füchsin - bola parádnym vyvrcholením štyroch výletov do Rakúska.
