Z festivalu Hory a mesto 2017

Najočakávanejším v bohatom programe Festivalu Hory a mesto 2017 bolo vystúpenie Adama Ondru a Kevina Jorgesona - dvoch z troch lezcov, ktorým sa podarilo voľne preliezť chýrnu cestu Dawn Wall na žulovom obrovi El Capitan v Yosemitoch. O oboch sa už popísalo veľa, ale ako obvykle vystúpenie špičkových lezcov a ich konfrontácia s festivalovým publikom priniesli ďalšie zaujímavé informácie.

O Adamovom pobyte v Yosemitoch je napr. známe, že tam prišiel bez veľkých skúseností z bigwallmi - vysokými stenami. Ale dozvedeli sme, že predsa len sa na Yosemity pripravoval - na adršpachských pieskovcoch. Za asistencie tamojšieho borca Alešáka si tam nacvičoval lezenie špár. Adam nám vysvetlil pojem širočina - to sú problematické širšie špáry, do ktorých už nestačí dať ani päsť, ale telo do nich takisto ešte nemožno napchať.

Zaujímavé bolo aj Adamovo porovnanie alpských platní a yosemitskej žuly. Tá je podľa Adama náročnejšia, pretože je hladšia. Aj preto si vzal na jej drobné stupíky 5 párov lezečiek. (Jedny z nich v týchto dňoch práve predal za 800 EUR v dobročinnej aukcii.) Tiež je zaujímavá informácia, že pri lezení v Yosemitoch nenatekajú natoľko predlaktia ako lýtka.

Adam sa vyjadroval k obtiažnosti cesty, ktorú vymysleli a preliezli Kevin Jorgeson a Tony Caldwell. O najťažšej 14. dĺžke povedal, že keby nevedel, že ju Tommy a Kevin preliezli, tak by do toho nešiel, pretože by si myslel, že je to neleziteľné.

Adamovi trval voľný prelez 8 dní. Jeho spolulezec Pavel Blažek ho len istil a liezol za pomoci technických pomôcok. Ako vraví Adam, keby počas dňa nebolo príliš teplo, dala by sa stena zdolať rýchlejšie.

Ešte Adamovo priznanie týkajúce sa jeho detstva a lezeckých začiatkov - vyrastal v lezeckej rodine, kde liezli rodičia i jeho setra, a tak prirodzene liezol aj on. Považoval to za natoľko prirodzené, že si až neskôr uvedomil, že nie všetci ľudia lezú...

Adam sa v lete pokúša o historicky prvé prelezenie cesty 9b+ až 9c v Nórsku, v jaskyni Hanshelleren vo Flatangeri. Niečo z minulých pokusov na festivale premietol. Bola tam okrem iného taká netopieria pozícia - nohami napred.

"Silné" bolo aj video z parížskych majstrovstiev sveta v obtiažnosti, kde Adam zdvihol zo sedadiel 10-tisícovú sálu. Popisoval kľúčové kroky a uviedol, že takéto lezenie si vyžaduje multitasking a využíva pri ňom aj intuíciu. Pretekárom ukážu cestu pred štartom len na 6 minút a Adam býva "nervózny jak prasa."

Kevin musel reagovať na otázku, či si niekedy nejaké miesta na stene v ceste Dawn Wall neupravovali. Odvetil, že nič nesekali. Naša taktika bola taktikou obliehania. Dáš, čo pustí... "Netreba kritizovať štýl, pokiaľ je referovanie o tom, čo sa deje na stene, úprimné."

Kevin sa pristavil aj pri Tommym Caldwelovi, ktorý sa ako prvý pustil do voľného prelezu cesty Dawn Wall. "Kto by si mohol myslieť, že si odreže prst a bude profesionálnym lezcom. Tony áno."

Počas ich slávneho prvého voľného prelezenia, si Kevin - urobil v druhej najťažšej - 15. dĺžke - "diery na prstoch" a sedem dní ju nemohol preliezť. Tommy sa za ten čas dostal cez najťažšie dĺžky, ale povedal, že Kevina počká a naozaj ho 7 dní čakal. A ako sa potom Kevin cítil, keď doliezol Dawn Wall? "Ako v stave bez tiaže."

Kevin vraví, že teraz by chcel násť takú cestu, ktorá ho posunie tak ďaleko ako Dawn Wall. Výstup dvojice sledovali popredné americké médiá a lezci sa stali v USA takí slávni ako máloktorí horolezci.

Medzi najznámejšie dynamá v lezeckej histórii iste bude patriť Kevinovo dynamo - skok na uzučkú lištu v 16. dĺžke. Toto miesto je možné obísť cez tzv. Loop Pitch - tento variant volil Adam Ondra. Kevin sa v roku 2011 pri dyname zranil, čo znamenalo prestávku v ich pokusoch o voľné prelezenie Dawn Wall, kde spolu s Tommym prvýkrát nastúpili v roku 2010.

Cenu literárneho fondu získal na festivale film Erika Baláža Nesmrteľný les. Po tom, čo som ho videl, som si vyhľadal na internete, či sú jedlé oriešky borovice limby, ktoré sa skrývajú v jej šiškách. S takou chuťou ich "baštili" niektorí z hrdinov filmu - medvede a okrídlené orešnice. Dozvedel som sa, že v Rusku sú oriešky z limby obľúbené, a že vlastne nejde ani tak o oriešky, ako o semená. Tieto semená borovice limbovej (Pinus cembra) nemajú na rozdiel od semien borovíc krídelká a ostávajú v šiške až do úplného dozretia. Aj prostredníctvom "orieškov" zobrazuje film "jemnú pavučinu vzťahov v Tichej doline, v ktorej má každý druh svoje miesto". Za orieškami limby prichádzajú do doliny medvede. Ak si myslíte, že pred medveďom ujdete, ak vyleziete na strom, tak vás z toho zábery z filmu vyvedú. Pravda, asi by úspech vášho záchranného úniku závisel od toho, či by vás medveď považoval za rovnakú pochúťku ako semienka limby. Ak áno, neskončilo by sa to dobre. Z orieškov limby vraj medveď dokáže pribrať aj kilogram denne. Ktovie, kto sa maca odvážil odvážiť...

Za orieškami limby priletajú aj orešnice. Tieto vtáky si šišky zo semienkami odnášajú, schovávajú ich, a kedže všetko nezozobú, pomáhajú tak rozširovať limbu po horách. Film sa končí myšlienkou, že neriadené evolučné procesy garantujú nesmrteľnosť lesa. Evolúcia však nie je "selanka". Vo filme je viacero ukážok krutosti evolúcie: "V divočine je smrť jedného príležitosťou pre iných."

Vo filmovej súťaži v kategórii Zem porota vybrala ako najlepší 42-minútový nepálsky film Mira v réžii Lloyda Belchera. Tento dokument nás presviedča o tom, že život býva občas štedrý a žičlivý aj v takej chudobnej krajine, ako je Nepál. Nepálska bežkyňa Mira sa dostáva horským behom nielen do výšin v kopcoch ale aj na spoločenskom rebríčku. Film nás okrem iného zavedie do domu, v ktorom vyrastala a vidieť, že tam doteraz nemajú sporák. Mira musela od dvanástich rokov tvrdo pracovať, menej už chodila do školy a ako najstaršia dcéra musela pomáhať matke nosiť v hornatom teréne vodu do domácnosti a iné ťažké náklady. Vďaka tomuto tréningu získala predpoklady pre úspechy v horskom behu. Odkiaľ sa v nej nabrala bežecká vášeň, to film neprezrádza. Faktom je, že svoje prvé preteky na 50 kilometrov vyhrala, predbehla aj chlapov. Mala zrejme to šťastie, že si ju všimla nejaká západná nadácia pôsobiaca v Nepále a v rokoch 2014 - 2015 začala cestovať po svete na preteky horského behu a získavala na nich prvé miesta, takže sa z nej stala športová celebrita. Svoje postavenie využíva aj na to, aby pomohla iným nepálskym ženám dostať sa z jednotvárneho životného kolobehu zabezpečovania obživy pre rodinu bez možnosti sociálneho vzostupu. V rodnom kraji napr. pre ne organizuje bežecké preteky. Behom k emancipácii...

Vymyslieť športový výkon, ktorý tu ešte nebol, sa zrejme podarilo paraglajdistovi Ľubošovi Kravcovi. Film Na šnúrkach je o jeho pokuse prejsť po vlastných nohách alebo preletieť Slovensko (hike and fly) od jeho najzápadnejšieho cípu v Záhorskej Vsi až po najvýchodnejší. Najprv sa mu podarilo dokráčať na Považský Inovec a potom preletieť 150 kilometrov až k Ružomberku. Potom mu počasie veľmi neprialo a podarili sa mu už len kratšie lety z Kráľovej hole a Braniska. Napokon skončil svoju výpravu 120 kilometrov pred cieľom. Zlomilo ho nachladenie. Ale jeho projekt iste nájde nasledovateľov.

"Rozmýšľam o tom, či to nie je masochizmus, to o čo sa pokúšam" vraví ľuboš Kravec fo filme. "Ale nie sme tu od toho, aby sme robili ľahké veci. Človek takto spozná samého seba a vie sa potom v živote lepšie rozhodovať."

Film Slovensko na šnúrkach do Adama Lisého získal na festivale Cenu pre začínajúceho filmára.

Slovensko na šnúrkach from Adam Lisý videography on Vimeo.