Yosemitské liepaky Tommyho Caldwella

Vďaka americkým médiám sa v prvých týždňoch 2015 lezenie dostalo medzi hlavné správy dňa. Dvaja americkí lezci pätnásteho januára zavŕšili výstup cestou nazvanou Stena úsvitu - Dawn Wall na žulovom obrovi El Capitan v Yosemitoch. Tommy Caldwell a Kevin Jorgeson 19 dní zdolávali najznámejší bigwall sveta, liepali sa v jeho najťažších miestach. Podporovali ich pri tom ďalší lezci, ktorí ich zásobovali a filmovali. (Pozn. redakcie: Ako bigwall sa označuje vysoká stena, ktorej prekonanie obvykle trvá viac než jeden deň.)

Na projekte Stena úsvitu pracoval hlavný aktér výstupu Tommy Caldwell takmer osem rokov, najprv sám, potom s pomocou iných lezcov, ktorí ho istili. Napokon začal uvažovať o stálom partnerovi a v roku 2010 sa dal dokopy s boulderistom Kevinom Jorgesonom, ktorý predtým nikdy neliezol na El Capitane. V roku 2013 sa Tommy v ceste zranil pri páde batohu. Až koncom novembra 2014 sa im podarilo prejsť posledné dlho nezdolateľné liepaky v stámetrových výšinách - pätnástu dĺžku.

Keď mali lezci na sklonku roku 2014 prelezené všetky dĺžky cesty, rozhodli sa, že si Dawn Wall prelezú voľne, bez použitia umelých pomôcok. To, čo lezci obvykle robia potichu, prípadne len v zornom poli priateľov a outdoorových filmárov, sa v tomto prípade stalo v USA a napokon aj vo svete jednou z mediálnych udalostí číslo jedna.

Profesionálny lezec bez jedného prsta

Tommyho Caldwella - poznáme z vystúpenia na minuloročnom festivale Hory a mesto a stojí za to ho dodatočne predstaviť.

Tommy vo svojom festivalovom vystúpení prezradil, že mu od roku 2001 chýbajú posledné články ukazováku na ľavačke. Ufikol si ich pílou pri práci na dome. Keď potom vravel, že na projekte Dawn Wall pracuje už sedem rokov, napadlo mi, že keby mal všetkých 10 prstov, možno by mal túto cestu prelezenú skôr. Neskôr som zistil, že po Tommyho úraze je to ináč. On dnes práve preto nemá jeden prst, aby sa mu dobre liezlo. Najprv mu prst prišili nazad, ale potom dospel k záveru, že by mu tie oslabené články na ukazováku pri lezení prekážali, a tak si ich vraj dal zobrať. To, že sa dobrovoľne vzdal posledných článkov jedného prstu, vo svojej festivalovej prezentácii nepovedal. Uvádzajú to zdroje na internete, prevzal to aj autor Tommyho profilu vo Wikipedii.

Chcel som tiež napísať, že Tommy lezie, akoby mal prstov na rukách viac ako desať. Opäť zle. Keď sa pozriete na video, na ktorom Tommy zdoláva kľúčové miesta pätnástej dĺžky Steny úsvitu, na detailných záberoch vidíte, že chyty sú také malé, že neraz nemožno používať všetky prsty.

Niekomu, ba asi väčšine ľudí sa zdá, že Tommy tým, že obetoval prst pre lezenie, obetoval priveľa, že je privášnivý lezec.

Tommy vraví, že "byť profesionálnym lezcom je lepšie ako vyhrať v lotérii. Môžem snívať o najväčších dobrodružstvách a pustiť sa do nich bez toho, aby sa som sa obával o zamestnanie. Niet nič lepšieho."

Ako štrnásťročný "preliezol" otca

Tommy liezol od malička. Jeho otec bol síce viac kulturista, ako lezec, ale len čo Tommy podrástol, nasmeroval ho na lezeckú dráhu.

"Ako 14 - 15-ročný som začal liezť cesty, ktoré otec už nevedel preliezť," vraví Tommy. Ako šestnásťročný vyhral majstrovstvá USA v lezení na obtiažnosť na umelej stene. Lezci, ktorých obdivoval, ho žiadali o autogram.

V nasledujúcich rokoch sa Tommy prepracoval na jedného z najlepších skalkárov a bigwallistov.

V roku 2000 zažil smutnú príhodu v Kirgizsku, kde sú podobné bigwally ako v Yosemitoch. Bol v skupine štyroch lezcov, ktorých uniesli islamskí teroristi. Islamisti ich začali ostreľovať v stene a tak ich prinútili zliezť. Zo zajatia sa skupina dostala za dramatických okolností a Caldwell na to nerád nespomína. V USA vyšli o únose dve knihy.

Caldwell sa v ďalších rokoch zapísal do dejín horolezectva prvovýstupmi, prvými voľnými i najrýchlejšími prelezmi viacerých ciest v Yosemitoch.

"Fascinuje ma, čo všetko ľudské telo dokáže," povedal tento sympatický lezec na vystúpení v Bratislave, kde ho organizátori festivalu Hory a mesto 2014 označili za hlavného hosťa.

Patagónsky Fitz je aj meno pre syna

V Bratislave mala svetovú premiéru Tommyho prezentácia o prelezení hrebeňa vrcholov okolo malebného Cerro Fitz Roy v národnom parku Los Glaciares v Patagónii. O túto trasu sa pokúšalo už viacero lezcov. Tommy sa na ňu vybral s Alexom Honnoldom, najznámejších sólolozecom na svete. Výprava, pri ktorej prekonali prevýšenie 4000 metrov na úseku dlhom päť kilometrov, im trvala päť dní. Liezli na veľkých stenách, po ľade aj po hrebeni.

"Bolo to trocha zo všetkého," vravel Caldwell. "Užili si" aj 4 bivaky v jednom spacáku.

"Mali sme veľké batohy, čo nás spomaľovalo. Ale to, že sme dokázali liezť zároveň v pomerne ťažkom teréne a tiež, že sme dokázali liezť terén o náročnosti 5.11 (8 v UIAAA) v horskej obuvi (approach shoes), v rukaviciach a s batohmi, bolo pre náš úspech kľúčové."

Už pred touto hrebeňovkou si Tommy zaliezol na Cerro Fitz Roya. K tejto hore má asi intímny vzťah. Svojho syna pomenoval Fitz.

Tommy nie je samotár

Tommy je iná povaha ako bigwallistka - samotárka - Silvía Vidal, s ktorou sme sa tiež mohli zoznámiť na vlaňajšom festivale Hory a mesto. Vidal strávila úplne osamotená 32 dní na tisícpäťstometrovej stene Serranía Avalancha v čílskej Patagónii.

"Po čase som zistil, že je lepšie, ak neleziem sám," povedal Tommy vo svojej prezentácii. Ako vraví, "lezenie, podobne ako keď je niekto veľmi zazobaný, môže kaziť povahu. Mnohí lezci sa veľmi upriamia na svoje ciele a sebeckosť potom komplikuje lezenie i medziľudské vzťahy."

Do yosemitského projektu Dawn Wall zapojil aj Kevina Jorgesona, s ktorým sa meter po metri prehryzávali cestou Dawn Wall - Stena úsvitu. Pomenovali ju podľa toho, že vedie tými miestami na El Capitane, kde slnko zasvieti najskôr.

Keď Tommy pri pokuse o voľné zlezenie Dawn Wall prekonal problematickú pätnástu dĺžku, Kevin Jorgeson s ňou zápasil niekoľko dní. Musel pauzovať kvôli doráňaným končekom prstov. V priebehu siedmych dní dal až jedenásť pokusov, kým sa mu to podarilo. Tommy ho niekoľko dní čakal, aby stenu vyliezli voľne spolu. Počas finálneho pokusu im ako táborisko slúžili vysunuté plošiny v strede steny, tam sa na noc vracali a odtiaľ vystupovali do ďalších dĺžok.

Sympaťák Tommy si vo svojej prezentácii v Bratislave pochvaľoval, že je dobré brať na veľké steny spolulezcov, ktorí majú inú lezeckú špecializáciu: Napr. boulderistovi sa zdá byť normálne, keď použijeme skobu, ktorá je len na milimetre zarazená do škáročky v stene, pretože si myslí, že je to na veľkých stenách bežné... Podobné "kúsky" skúšal tento bigwallový figliar aj na Alexa Honnolda pri prechode hrebeňa Cerro Fitz Roy.

V Bratislave o svojich ďalších projektoch okrem Dawn Wallu nechcel veľmi hovoriť. Ako vravel, vyznačuje sa pružnosťou a je prispôsobivý. Z povahy svojho koníčka - profesionálneho lezca, iný ani nemôže byť. Pozrite si video s jeho ekvilibristikou na ceste Dawn Wall.

Dve najťažšie dĺžky na Dawn Walle - štrnástu a pätnástu ohodnotili známkou 5.14, ba uvádza sa až 5.14d na americkej lezeckej stupnici obtiažnosti. Videozáznam uvádza hodnotenie 15. dĺžky znížené na 5.14c.

5.14d je podľa francúzskeho hodnotenia obtiažnosť 9a, a podľa stupnice UIAA 11. Celá cesta má 30 dĺžok, ich počet sa mení v závislosti od variánt, najľahšie boli za 5.11, čiže 7+ UIAA, dĺžok s hodnotením 5.14 je šesť.