Horo(r)humor: Zo skál a lezeckých hál

Súrodenci si bývajú podobní. - Bol som liezť so Zdenom v hale. Preliezli sme viacero ciest. Napokon sa Zdeno rozhodol, že si natiahne cestu, v ktorej bol v hornej časti previs. Do cesty nastúpil s rešpektom a ako sa približoval k previsu, stupňovali sa jeho pochybnosti ohľadne kvality jeho lezeckého úväzu. Najprv si ho naprával pri každom treťom, potom pri každom druhom kroku. A potom už nerobil nie iné, len si doťahoval úväzok. Napokon sa rozhodol, že ho úväzok vonkoncom nechráni a s ním sa do previsu nepustí. O mojich ističských kvalitách pochybovať nemohol, lebo som mal automatické istítko. I tak som ho musel predčasne spustiť dolu. Zvláštne je, že Zdeno mi pripomenul jeho sestru, ktorú som raz istil na vežičke na Súľovských skalách. Doberal som ju zhora a tak som mohol pozorovať, ako si stále napráva podprsenku, čo jej - akoby - malo pomôcť pri lezení. Na rozdiel od svojho brata si ju napokon celkom úspešne donaprávala a doliezla hore. Pravda, šla s horným istením. Keď nad tým uvažujem, tak dochádzam k záveru, že naprávanie podprsenky v tejto rodine možno funguje lepšie ako naprávanie úväzu. Žeby som Zdenovi navrhol, aby liezol v podprsenke?

Niektorí lezci vravia, že nevedia dobre liezť, kým si dobre neskočia. Istý čas som tiež liezol s takým skákavým spolulezcom, až som mu napokon povedal, že moje lano je stavané len na obmedzený počet pádov. Aj bez tréningu pádov ho už mám dobre gumené z mnohých neplánovaných leteckých dní. Ale niekedy sa nájdu lezecké dvojice, kde obaja radi trénujú pády. A jednej dvojici sa vraj stala taká vec - ten, čo liezol hore, si povedal, že toho dolu trocha vyľaká, a keď doliezol do bodu pádu, tak si nabral ešte viac voľného lana ako obvykle. A ten, čo istil, si povedal to isté - že toho, čo padá, trocha vydesí, a tak mu povolil viac lana ako obvykle... Dopadlo to nie najhoršie, "stretli sa" veľmi nizúčko nad podlahou. Zemovka sa našťastie nekonala, ale obaja si zo seba vystrelili viac, ako zamýšľali.

Prišiel som na novú fintu - volám ju únik nahor. Keď prídem do ťažkého miesta a nejako sa v ňom neviem vybalansovať, tak sa netrápim s tým, ako sa zapnúť do expresky, ale radšej ťahám nahor. Už sa mi to viackrát osvedčilo. Problém je ale v určitej pravdepodobnosti, že takáto finta sa môže neosvečiť len raz. Preto, ak by ste si ju chceli tiež vyskúšať, odporúčam takto "fintiť" vyššie - tam, kde nehrozí zemovka, alebo pád na nejaký skalný výčnelok. Zíde sa pri tom aj spoľahlivý istič, ktorému dôverujete. Rátajte s tým, že vás nemusí pochváliť. A ohundrať vás môže aj lezec, ktorý bdie nad dodržiavaním bezpečnosti v hale.

Naliezol som v hale do madlovitej previsnutej sedmičky. Čoskoro som zistil, že ďalšie madlo je priďaleko a odsadol som si. Aj ďalšie madlo bolo priďaleko, a tak som prešiel na expedičný štýl lezenia. Odsadol som ešte dvakrát. Keď ma Ďuro spustil na zem, komentoval môj výkon slovami: "Ako sa vraví v GLK, nedostatok sily si nahradil nedostatkom techniky." (GLK = Geriatrický lezecký klub)

Nasledujúcu historku, som čítal na nejakom poľskom lezeckom webe, ktorý už nedokážem vypátrať. Skupinka "taternikov" si vyberala cestu v nejakej stene. Bol s nimi aj lezec, ktorý im povedal, že tu to pozná, že to už liezol. Tak to liezli a on ich viedol. Napokon ale prišli na miesto, kde ich vodca nevedel pokračovať:

"Však si vravel, že si to liezol," naliehali naňho. - "Hej, ale tu som vypadol."

• O lezeckom alzheimerovi
• Nové horolezecké názvoslovie
• Zo skál a lezeckých hál
• Zo skál a lezeckých fór
• Zo skál a z výšľapov - tentokrát od PREVYKu
• Zo skál a z výšľapov
• Počuté na skalách
• Humor z drsnej ruskej školy vysokohorského horolezectva II.
• Zázračná prilba
• Humor a ponaučenia z drsnej ruskej školy vysokohorského horolezectva
• Lezecká hymna