Čo je pri štúdiu slovenčiny pre zahraničných študentov najťažšie?
Mgr. Vladimíra Géčová: V prvom rade prepínanie jazykových kódov (jazykov). Študenti častokrát nedokážu "zabudnúť" na svoj materinský jazyk a nechápu, že systém slovenskej gramatiky je diametrálne odlišný ako v ich rodnej reči. Majú problém počúvať lektora, opakovať, čítať, písať a artikulovať. Písomný prejav je ťažko zvládnuteľný. Neplatí to pre všetkých rovnako. Študenti zo slovanských krajín sa dokážu "skamarátiť" so slovenčinou najrýchlejšie.
PhDr. Maja Vrábelová: Najťažšie je pochopiť jazykový systém, že slovenčina má deklináciu, v ktorej sa mení všetko, rody - ktoré sú úplne iné napríklad ako v španielčine, nemčine, ale i v ruštine. Máme časovanie, dokonavé a nedokonavé slovesá, to všetko je ťažké pochopiť. Náročné sú aj predložky a ich viazanosť na pády, najťažšia je predložka NA, viaže sa so 4. pádom i 6. pádom podľa otázky KAM? KDE? Podobné sú predložky, pred, pod, nad, za, vo všeobecnosti predložky sú jednou z najťažších kategórií.
PhDr. Iveta Andorová: Pre všetky národnosti je náročný gramatický systém jazyka. Pre Slovanov je, samozrejme, o niečo jednoduchší, ale na druhej strane sa im to pletie s ich rodným jazykom.
Dr. Martina Uličná: Množstvo sufixov v singulári a v pluráli mien, ktoré sa kombinuje s prepozíciami na vyjadrenie jednotlivých syntaktických vzťahov, ďalej komplikovaný systém verbálnych prefixov spojený s kategóriou verbálneho aspektu.
Pre ktorú jazykovú skupinu cudzincov je štúdium slovenčiny najťažšie? Tipujeme, že pre po čínsky hovoriacich...
Mgr. Vladimíra Géčová: Sú to najmä cudzinci hovoriaci po arabsky a Aziati hovoriaci po čínsky, po vietnamsky a po mongolsky.
PhDr. Maja Vrábelová: Pre všetkých študentov, ktorí neovládajú iný cudzí jazyk okrem svojho materinského, mám na mysli, ak sa študent nikdy pred slovenčinou ešte neučil žiaden cudzí jazyk, tak nemá jazykové návyky učenia sa cudzích jazykov. Okrem toho nie je s týmto študentom žiaden kontakt mimo vyučovania, ak učiteľ neovláda jeho rodný jazyk. Určite majú väčšie problémy študenti z Ázie, pretože ich jazyky majú iný gramatický systém, fonetika je založená na tónoch. Študenti zo slovanských krajín sa učia rýchlejšie avšak majú zase sklony neučiť sa pravidelne, pretože rozumejú viac než študenti z Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky.
PhDr. Iveta Andorová: Pre študentov z Ázie (Japonsko, Kórea, Čína, Vietnam…) je veľmi náročná výslovnosť slovenských hlások, pre študentov hovoriacich po arabsky je ťažké zvyknúť si na samohlásky v ústnom aj písomnom prejave, pre študentov hovoriacich po anglicky je náročné pochopiť systém sufixov.
Dr. Martina Uličná: Iste sú to študenti, ktorých jazyky nie sú flektívne, ale ak sa nezameriame na konkrétny východiskový jazyk, všeobecne možno povedať, že sú to študenti, ktorí ovládajú iba svoj rodný jazyk. Znalosť jedného alebo viacerých cudzích jazykov výrazne zjednodušuje štúdium každého ďalšieho, vrátane slovenčiny.
Ktoré slovenské slová sú pre zahraničných študentov slovenčiny najzradnejšie?
Mgr. Vladimíra Géčová: Napr.: prst, blízky, dôchodca, poľnohospodárstvo, zaneprázdnený, zapamätať si, dôverovať, nižší, najširší, zmrzlina atď.
PhDr. Maja Vrábelová: Tie, ktoré majú len konsonanty/spoluhlásky: krk, krv, prst, zmrzlina, štrnásť, štyridsať, štyristo, ale tiež slová: vždy, zvlášť, všetci, všetko, výslovnosť, deň, ďakujem, dievča, chcieť - chcem, chcú...
Niektoré slovenské slová majú úplne iný význam v ich jazyku, napríklad slovo PÁN – v španielčine znamená chlieb, PERO v španielčine znamená pes, MÁLO po španielsky znamená zle, SOĽ v španielčine znamená slnko, atď. ÚŽASNÝ v slovenčine pre rusky aj srbsky hovoriacich má úplne iný význam – veľmi zlý, ak niekto príjemne vonia v slovenčine, v ruštine naopak zapácha atď.
PhDr. Iveta Andorová: Väčšinou sú to slová so skupinou spoluhlások, napr. zmrzlina, hŕstka, prchký, zmrznutý, tĺk, stĺp, prípadne dlhšie slová ako zaneprázdnený, nevypočitateľný.
Dr. Martina Uličná: Nie sú to rovnaké slová u každého študenta, najťažšie sú prípady medzijazykovej interferencie, napr. s ruským jazykom typ фонтан - fontána (rozdiel v rodoch), alebo asymetrie typu when (когда) oproti slovenskému keď / kedy. Pre študentov s ruským / anglickým kontaktným jazykom sú ďalej problémové vzťahy s modálnym verbom môcť / vedieť oproti can (мочь). Ako problémová sa javí aj väzba mať rád / rád robiť atď.
Ktoré slovenské slová sa zahraničným študentom najviac páčia? Čo sa im zvykne páčiť na slovenčine?
Mgr. Vladimíra Géčová: Napríklad kamarát, rozumieť, ťažký, žena, voľno, páči sa mi, mám rád/rada, ahoj, atď. Študentom sa nepáči gramatika. Páčia sa im jednotlivé slová, ktoré si osvoja, a potom ich používajú v komunikácii aj v kompozíciách. Je to u každého individuálne.
PhDr. Maja Vrábelová: Majú radi slovenskú melódiu, ako im jazyk znie, jeho mäkkosť, ako kladieme otázky, páči sa im ako "spievame" napríklad aj pri pozdravoch, na začiatku sa im zdá slovenčina veľmi ťažká, neskôr, keď sa učia dlhšie a sú schopní hovoriť, tak začínajú byť hrdí na seba, že sa naučili jazyk. Hovoria, že keď hovoria po slovensky akoby spievali. Páčia sa im základné pozdravy, otázka ako sa máš, čo robíš – práve tu je melódia veľmi jasná. Veľmi ťažké sú hodiny, otázka: koľko je hodín, najmä keď hovoríme: 13:15 (štvrť na dve), 15.40 ( o päť minút tri štvrte na štyri) - toto sú veľmi zaujímavé momenty, ktoré si rodení Slováci ani neuvedomujú, aký máme krásny jazyk, ale veľmi ťažký.
PhDr. Iveta Andorová: Študentov príjemne prekvapuje, ak sa niektoré slovenské slová podobajú slovám v ich v rodnom jazyku, ale majú iný význam a z toho vznikajú rôzne humorné situácie. Niektorým študentom sa páčia slovenské spoluhlásky, ktoré sa nevyskytujú v ich abecede a zdajú s im smiešne (napr. č, dž).
Dr. Martina Uličná: Je to veľmi individuálne, niekomu sa páčia špecifické zvuky jazyka, isté ustálené slovné spojenia a frázy (napr. Nech sa páči), alebo nejaké detaily, ktoré vyplývajú z porovnania slovenčiny s rodným jazykom študenta.
Čo je pre Vás najužitočnejšou pomôckou pri výuke slovenčiny?
Mgr. Vladimíra Géčová: Pre mňa osobne je to obrazový materiál (súbor situačných obrázkov z akejkoľvek oblasti, obrázky osôb i predmetov), obrázkový slovník a názorné pomôcky.
PhDr. Maja Vrábelová: Ak učiteľ ovláda iné jazyky a stále sám nezabúda, ako sa on sám učil cudzie jazyky, treba neustále hľadať nové a ľahšie spôsoby ako vysvetliť zložitú gramatiku napríklad dokonavých a nedokonavých slovies, ako vysvetliť komparáciu adjektív (stupňovanie prídavných mien). Hoci učíme slovenčinu cez slovenčinu, je výbornou pomocou ak učiteľ ovláda v našej škole angličtinu, španielčinu, ruštinu, toto sú najčastejšie jazyky, s ktorými sa dá dohovoriť so študentmi.
Najužitočnejšou pomôckou sú OBRÁZKY, najmä v začiatkoch učenia, dobrá učebnica a pracovné listy, audio nahrávky a samozrejme veľká TRPEZLIVOSŤ, POROZUMENIE zo strany učiteľa.
Treba dbať tiež na kultúrne rozdielny (tzv. Cross-cultural differences) a neposudzovať ihneď študentov, že sú neslušní, veľa situácií, ktoré sú úplne bežné v Ázii alebo v Latinskej Amerike, v arabských krajinách sú spoločensky prijímané ako nevhodné.
V Ázii si osoba nikdy neutiera nos do vreckovky, ak má napríklad nádchu, ale je naopak "slušné" smrkať-poťahovať nos, alebo vyčistiť si nos ako to robia bicyklisti... dievčatá sedia zvlášť, nesedia pri chlapcoch, chlapci odchádzajú prví z triedy (arabskí chlapci).... atď.
PhDr. Iveta Andorová: Názornosť, vytváranie komunikačných situácií.
Dr. Martina Uličná: Samozrejme učebnica, ktorá dobre spojí gramatický materiál s obohacovaním lexikálnej roviny. Ako doplnkový materiál čokoľvek názorné – obrázkový materiál, prezentácie s porovnaním lexikálnych či gramatických javov, ďalej drilové cvičenia na automatizáciu problémových javov...
Aký je podľa Vás priemerný čas potrebný na osvojenie si slovenčiny - tak aby sa študent vedel dorozumieť v bežnom styku so Slovákmi - odpoveď asi závisí od intenzity jazykového kurzu...
Mgr. Vladimíra Géčová: Na to neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože u každého je to individuálne. Človek, ktorý má jazykové myslenie, sa učí rýchlejšie. Je rozdiel medzi slovansky hovoriacim študentom a tým, ktorého rodný jazyk nemá spoločné vetvy so slovenčinou. Intenzita jazykového kurzu neodráža schopnosť študenta dorozumieť sa. Iba čiastočne. Všetko závisí od vôle a motivácie študenta učiť sa a hovoriť po slovensky. Myslím, že v priebehu 3-4 mesiacov by mal byť schopný komunikovať so základným lexikálnym fondom, mal by sa vedieť opýtať, pohotovo reagovať v danej situácii, vyjadriť svoj názor na levelovej úrovni A2.
PhDr. Maja Vrábelová: Ak sa učí denne 4-5 hodín slovenčiny, tak potrebuje minimálne 6 mesiacov aby zvládal úroveň A1, A2 a je schopný dohovoriť sa bežné témy, ovláda všetky slovesné časy - prítomný, minulý a budúci čas, pozná celé skloňovanie v jednotnom čísle a z množného ovláda 1.a 4.pád.
V letnom semestri sa začínajú učiť množné číslo a okrem bežných tém už na vyššej úrovni B1-B2 preberajú tiež odborné texty zo svojich odborov – medicínske, ekonomické, technické a pod.
Plynulo hovoria študenti t.j. úroveň C1-C2 na konci druhého ročníka na vysokej škole, dokážu už chápať vtipy, politickú situáciu – sledovať v televízii relácie na vysokej úrovni.
Ázijski študenti sú výborní v gramatike, ale sú ťažko zrozumiteľní, málo sa stretávajú so Slovákmi a väčšinu testov na univerzite absolvujú písomne. Naopak Latinoameričania a Afričania sú zhovorčiví, stretávajú sa so Slovákmi aj inými národnosťami, s ktorými sú nútení hovoriť po slovensky.
PhDr. Iveta Andorová: Absolvent 5-mesačného denného kurzu (20h týždenne) sa vie dorozumieť. Pokiaľ klient/študent potrebuje zvládnuť celý gramatický systém jazyka, prípadne vedieť sa dorozumieť v profesionálnej sfére/v študijnom odbore, je vhodné absolvovať 10-mesačný intenzívny kurz (20h týždenne).
Dr. Martina Uličná: Ak hovoríme o dennom kurze (4 vyučovacie hodiny SJ denne), je to minimálne 5 mesiacov až jeden školský rok. Hovoríme o potenciálnej schopnosti vyjadriť svoje myšlienky relatívne jednoduchým spôsobom a ak sa obmedzíme na komunikáciu v spisovnom jazyku.
