Najznámejšia trasa so štartom v Čunove
Jeden z najpopulárnejších výletov na Dunaji a v dunajských ramenách pod Bratislavou vedie po trase Čunovo - staré koryto Dunaja - odbočka do ramien na maďarskom brehu cez Szigetparti kapu bránu na km 1847 (1) - Vadvíz kemping - táborisko pri Dunaszigete - Doborgaszigete (10).
Počas plavby možno už v Maďarsku priamo odbočiť do jazier na Diabolskom ostrove - Őrdosziget (5), kde je voda teplejšia ako v dunajských ramenách, alebo neskôr do Milanových (Heleniných) jazier (6).
Voda na trase prúdi pomerne rýchlo až po odbočku do Diabolských jazier (8) a ešte krátko za ňou. Že sa trocha hýbe aj pri križovatke ramien (7), to si všimnete až pri plavbe opačným smerom.
Z Vadvíz kempingu (4) pokračujeme pol kilometra na východ a potom cez už neexistujúcu uzáveru Rudika záras (9) vhupneme znova do rýchlej vody. Splav sa obvykle končí v prírodnom prístavisku kanoí v Doborgaszigete (10 - na mape býva uvedený Dunazsiget). Tam možno na lúke pri vode a v ulici za hrádzou kempovať.
Variant proti prúdu k Milanovým (Heleniným) jazerám
Ramená pri Dunakiliti poskytujú aj ďalšie varianty výletov. Skúšali sme, či vypádlujeme z Vadvíz kempingu proti prúdu k jazerám, ktoré sme svojho času nazvali Milanove jazerá, ale ich maďarské pomenovanie je Helenine jazerá - Helena tavak (6). S protiprúdom sme museli trocha zápoliť na dvoch miestach. Najprv pri ramennej križovatke (7), kde sa stretávajú štyri ramená. Tam cítiť protiprúd len kratúčko. Náročnejší je úsek od niekdajšej Heleninej prehrádzky (11) k odbočke do jazier. Tam treba zaberať viac, ale nebolo to také náročné, aby sme nepokračovali pár sto metrov ďalej k miestu nazvanému Benda bukó (3), kde sa vlieva do ramien voda zo starého koryta Dunaja.
V Milanových (Heleniných) jazerách (6) sa podobne ako v Diabolských jazerách (5) dobre kúpe. Milanove (Helenine) jazerá sú členitejšie, spájajú ich úzké vodné stružky. Ťažko sa v nich však vystupuje z člnov. Je tam málo miest, kde možno vyjsť na štrkovú súš a pohodlne leňošiť pri kúpaní.
Nebezpečný prepad
Na ramennej križovatke (7) možno pri plavbe z Vadvíz kempingu odbočiť aj doľava. Plavba vedie popod Dunakilitský most. Po necelých dvoch kilometroch nasleduje nebezpečný vodný prepad (13 - Jegenyési bukó). Podľa mapy sa zdalo, že ho je možné obísť drobnými ramenami sprava, ale vhodný priechod sme nenašli. Napokon sme vodný prepad prenášali ako pokorní suchozemci. Jeden maďarský vodák ma pred ním už dávnejšie varoval. Medzi kameňmi sú zakliesnené konáre a splavenie s otvorenou kánojkou je riskantné. Prenášali sme po pravom brehu a nebolo to pohodlné. Zjavne to robí málokto. Buď tadiaľto splavujú menej opatrní vodáci ako my, alebo používajú nasledujúcu možnosť, ako sa vyhnúť spenenému prepadu.
Ako obísť spenenú vodu
Prepadu sa dá vyhnúť, ak odbočíme doľava (14) a smerujeme do vnútra dunajskoramenného ostrova. Obával som sa, že v tomto ramene bude protiprúd, ale bolo to práve naopak. Napokon sme sa napojili na rameno, ktorým sa obvykle dostávame od prehrádzky Rudika (9 - Rudika záras) do Dunazsigetu.
Znova proti prúdu
Z tohto ramena môžeme odbočiť doľava do meandrov (15), ktoré patria medzi najkrajšie vodácke miesta v maďarských ramenách. V meandroch sme sa tentokrát nezdržali, pretože sme využili úzky kanál, ktorý z nich odpočuje doľava (16). Na prekvapenie bol v ňom protiprúd. Ale dal sa prekonať. Úzkou a miestami tienistou stružkou sme sa preplavili do kanála, ktorý nás cez priepusť nazvanú Tótkalapi áteresz (17) doviedol do hlavného ramena neďaleko Vadvíz kempingu.
