Pozvánka do galérie Danubiana: O lodiach a loďkách pod Bratislavou

Keď v roku 1993 pod Bratislavou prehradili Dunaj, vznikla pár kilometrov od metropole obrovská vodná nádrž čiastočne uzavretá čunovskou hrádzou. Brehy nádrže sú podľa nášho merania na najširšom mieste vzdialené okolo 2,8 kilometra a na najdlhšom 3,8 kilometra. Na tomto "bratislavskom mori" postupne pribúdajú jachty a člny, aj kotvištia pri čunovskej hrádzi už nie sú pusté. Ako prvá na polostrovnom zakončení hrádze natrvalo zakotvila loď Galérie Danubiana. Loď je v tomto prípade obrazné prirovnanie a patrí budove s pôdorysom antickej galéry. Postavili ju na umelom polostrovčeku napravo od dnešnej hlavnej plavebnej dráhy na Dunaji. Je to galéria Danubiana - úplným menom Danubiana - Meulensteenovo múzeum umenia.

Galéria vznikla vďaka štedrosti holandského podnikateľa a zberateľa umenia Gerharda Meulensteena a iniciatíve slovenského galeristu Vincenta Polakoviča. Dvojposchodová budova je asi najelegantnejšou modernou galériou v Bratislave s jedinečným umiestnením medzi vodami európskeho veľtoku. Od septembra 2000 v galérii otvorili viaceré reprezentatívne prehliadky moderného umenia, jej vážnosti dodáva punc, že otvorenie výstavy španielskeho výtvarníka Martin Chirina poctil v júli 2002 svojou prítomnosťou španielsky kráľ Juan Carlos I. (Pozri obrázok).

Fotoreportáž z Galérie Danubiana z roku 2015: >>

Galéria nie je jedinou atrakciou hrádze, ktorá prehradila Dunaj. Je ňou aj samotná hrádza ako súčasť Vodného diela Gabčíkovo, s ktorým sa spája veľa politických vášní a rozhorčenia ekológov a je v ňom kus nedávnej a dramatickej histórie. V čase, keď vznikala Slovenská republika, stalo sa vodné dielo Gabčíkovo s jednostranne zvoleným náhradným variantom C, svedectvom odvahy vtedajšej slovenskej politickej reprezentácie. Maďarská strana, ktorá odstúpila od pôvodného variantu diela, slovenské riešenie odmietala. Variant C odvádza časť vody z hraničného hlavného toku Dunaja na slovenskú stranu do umelovytvoreného plavebného kanála. Proti dokonaniu radikálneho zásahu do prírody sa búrili ekológovia. Slovenská strana, ktorá, ako následník pôvodného československého účastníka projektu, vložila do stavby dunajského vodného diela miliardy korún, mala dostatok dôvodov na jeho dokončenie. Proti hlasom protipriehradných ekológov sa ozývali iné hlasy, ktoré hovorili o prospešnosti stavby diela pre klesajúcu úroveň dunajských spodných vôd. Kto chce pátrať po konečných dôsledkoch vodného diela pre podunajskú prírodu, nájde zrejme mnoho informácií na viacerých internetových stránkach. Dopátrať sa pravdy nie je v množstve informácií ľahké, a ako to už býva, je relatívna - závisí od hodnotového rebríčka hodnotiaceho. Napokon, kauza Vodné dielo sa dostala pred najvyššieho arbitra - Medzinárodný súdny dvor v Haagu a jeho rozhodnutie prijala slovenská strana ako zadosťučinenie, aj keď jej vo všetkom nevyhovelo.

Skutočnosťou je, že pod Bratislavou sa vytvorila obrovská priehradná nádrž a na jej hrádzi vyrástol okrem jedinečnej galérie Danubiana aj areál vodných športov. Megastavbársky inžiniersky zásah do prírody umožnil vybudovať dva umelé vodácke kanály s dravou dunajskou vodou. Kanály dnes nie sú určené len pre profesionálnych vodákov. Zaraftovať si môžu aj zájemcovia, ktorí majú radi vodné dobrodružstvá a nezľaknú sa skoku z takmer trojmetrovej Niagary.

Čunovská hrádza vodného diela v posledných rokoch ožila, po viacerých rokoch chátrania tam funguje hotel Divoká voda, ktorý zabezpečuje okrem ubytovania aj rekreačné aktivity.

Hrádza je zaujímavá aj z technického hľadiska - jej súčasťou je hydroelektráreň a plavebná komora pre menšie plavidlá, ktorá sa však nepoužíva.

Z technického hľadiska sú zaujímavejšie samotné plavebné komory na konci plavebného kanála pri Gabčíkove. Tie sú v bežnej prevádzke, pretože sa nimi preplavujú lode, ktoré prekonávajú 16 až 23-metrový plavebný rozdiel medzi hladinou plavebného kanála a hladinou vody za gabčíkovskou hydroelektrárňou. Ku gabčíkovskej hrádzi sa dá dostať cestou, ktorá vedie po ostrove medzi plavebným kanálom a starým korytom Dunaja.

Až ku gabčíkovskej hrádzi sa môžu dostať aj cyklisti a korčuliari, ktorých nevyčerpala trasa Bratislava - Petržalka - Čunovo. Cyklokorčuliarska trať vedie pozdĺž plavebného kanála.

Čunovská hrádza je prístupná autom a premáva tam aj autobusová mestská linka.

Nepochybne najpríťažlivejší spôsob dopravy do Danubiany je loď, ktorá zvykne premávať od konca mája do začiatku októbra, pravidelne každú sobotu a nedeľu, nástup na loď je v osobnom prístave od 13.30 – 14.00 hod. (Pozrite si ďalšie informácie o plavbe loďou k Danubiane.)

Priestor okolo Čunova je zaujímavý aj tým, že v lužných lesoch sú dve jazerá, ktoré patria medzi obľúbené letné kúpaliská Bratislavčanov. Vybavenosť je nulová, pretože je to územie vodného zdroja. Úrady však kúpanie v tejto oblasti mlčky trpia. Menšie než Čunovské jazerá je jazero v Rusovciach, ktoré je známe aj ako nudistické kúpalisko. Nudistom obvykle patrí aj menšie jazierko v Čunove.

Na rekreačné a vodácke využitie čaká nielen rozsiahla vodná plocha pri Čunove, ale aj bazén veslárskej regaty, ktorý bol vyhĺbený v lužných lesoch pod Petržalkou.