Ostrov plný ostrovov alebo svet medzi starým korytom Dunaja a umelým kanálom

Po vytvorení vodného diela Gabčíkovo vznikol medzi starým korytom Dunaja a umelým kanálom, po ktorom sa dnes plavia lode, ostrov obkolesený dunajskou vodou. Ostrov sa tiahne štyri desiatky kilometrov – od Čunova pod Bratislavou až poniže Gabčíkova, kde sa Dunaj opäť spája do jedného koryta. S ostrovom sme sa zoznámili celkom dramaticky. V jeden pekný deň sme splavovali staré koryto Dunaja a ako to niekedy býva, mali sme to premyslené len čiastočne. Predpokladali sme, že sa trocha poplavíme dolu prúdom a potom z rieky na vhodnom mieste prekĺzneme na ostrov a preplavíme sa dunajskými ramenami až do ostrovných jazier, kde chytíme pravidelnú medzimestskú autobusovú linku. Lenže nestalo sa tak – ostrov nám ukázal nehostinnú tvár. Nechcel nás. Vždy, keď sme si vyhliadli nejaké miesto, za ktorým sme si vytipovali blízke dunajské ramená, našli sme na brehu len súš a divokú džungľu. Napokon sme skončili tak, že sme nejaké vhodné únikové rameno objavili, museli sme sa však najprv presekávať pádlami ako mačetami cez húštinu, aby sme cez ňu dokázali preniesť člny. V ďalšom kole súboja s prírodou sme sa brodili proti silnému prúdu ramena vyše pása vo vode, a keď sme sa vyčerpaní dostali k vysnívanému jazeru, autobus bol už dávno preč.

Na ostrov sa samozrejme možno dostať aj menej komplikovanými cestami. Dnes už vieme, kde sa dá z Dunaja dostať do jeho ramien, či naopak, kde možno z ramien nastúpiť na vodný "dunajský expres", na ktorom stačí omnoho menej pádlovať ako na prevažne stojacej vode ramien. V tejto reportáži vás však nechceme pozvať len do divočiny. Ostrov, o ktorom je reč, ponúka aj menej aktívne športové atrakcie, ako je pádlovanie po romantických dunajských zákutiach. Na svoje si prídu aj milovníci umenia, aj obdivovatelia veľkých stavieb. Aj tí, ktorí chcú len leňošiť pri vode, aj tí, ktorí sa radšej len plavia na vyhliadkovej lodi.

Na Čunovskej hrádzi

Na ostrov sa v smere od Bratislavy možno dostať po Čunovskej hrádzi. Touto hrádzou v roku 1993 prehradili Dunaj, čím vznikla pár kilometrov od Bratislavy obrovská vodná nádrž. Keď sa zdvihne vietor, vlnky na vodnej hladine pripomínajú more - vodná plocha je široká takmer dva kilometre a dlhá skoro tri kilometre. V hrádzi, ktorá prepúšťa časť dunajskej vody do starého koryta Dunaja, sú malé hydroelektrárne. Vedľa nich vybudovali dva umelé vodácke kanály s dravou dunajskou vodou. Kanály dnes nie sú určené len pre profesionálnych vodákov. Zaraftovať si môžu aj záujemcovia, ktorí majú radi vodné dobrodružstvá a nezľaknú sa skoku z takmer trojmetrovej Niagary.

Čunovská hrádza sa končí výbežkom, ktorý je zároveň severným cípom nášho ostrova. Na tomto dunajskom "myse" postavili budovu s pôdorysom antickej galéry. Je to Galéria moderného umenia Danubiana .

Obľúbená trasa cyklistov, korčuliarov aj turistov

Od korábu umenia môže pokračovať návštevník ostrova dolu na juhovýchod po úzkom páse medzi dunajskými vodami, až po dedinku Dobrohošť, kde sa ostrov rozširuje. Obľúbenou trasou cyklistov a korčuliarov je asfaltový chodník na korune hrádze, ktorá sa zdvíha nad ostrovom. Tadiaľto vedie aj pešia turistická trasa. Nižšie pred Dobrohošťom trasa odbočuje do lužných lesov, aby sa v nich kľukatila až po gabčíkovskú hrádzu, po ktorej prechádza na druhý breh Dunaja. Tento turistických chodník niekoľkokrát vedie cez prehrádzky, ktorú sú súčasťou umelého systému dunajských ramien na ostrove. Aj v najhorúcejšom lete bývajú prehrádzky čiastočne zalievané vodou. So suchou nohou tento chodník neraz prejsť nemožno. To, koľko vody sa prelieva cez prehrádzky a prichádza do dunajských ramien, závisí od takzvaného nápustného objektu nad Dobrohošťom. Je to jedna zo stavebných zaujímavostí vodného diela. Voda prichádza zo širokého umelého derivačného kanála po betónovom moste a po kaskádach sa rúti nadol. Pod vodným mostom je ďalšia voda – takzvaný priesakový kanál. Voda v tomto priesakovom kanále býva krištáľovo čistá, ale býva taká studená, že sa v nej dokážu kúpať len otužilci. Do tretice nad vodným mostom vedie ešte cestná komunikácia, ktorá sprístupňuje ostrov. Na toto miesto treba upozorniť všetkých šoférov. Zjazd z viaduktu je totiž vyslovene zalomený. Na túto nezmyslenú zákrutu už doplatili životom ľudia, o čom svedčí drevený kríž.

Prehrádzky nie sú len prekážky

V minulosti boli dunajské ramená napájané spodnou vodou. Tá však s prehlbovaním dunajského dna klesala a lužné lesy a ramená Dunaja vysýchali. Systém početných prehrádzok na ostrove umožňuje vodu zadržiavať, zdvíhať a vďaka tomu ožíva celý ekosystém. Zásah do prírody, tak ako aj celé gabčíkovské vodné dielo, je stále predmetom sporu niektorých ekológov a vodohospodárov, ale faktom je, že príroda na ostrove žije a prekvitá.

Prehrádzky bývajú prekážkou nielen pre vodu, ale aj pre vodákov, ktorí sa vyberú do dunajských ramien. Niektorí však hovoria, že vďaka prehrádzkam, kde obvykle treba člny prenášať, je plavba po ramenách pestrejšia a športovejšia. Prehrádzky sa pre vodákov stávajú miestom oddychu a tiež miestami, kde sa najlepšie kúpe. Systém prehrádzok sa tiahne od Dobrohošťa až po Gabčíkovo.

V ramenách možno stretnúť riečne vtáky. Ak boli ryby do ramenného systému vysádzané aj umelo, to nebolo potrebné v prípade vtáctva, ktoré tu nachádza svoj domov. Volavky, kormorány i dravé orliaky morské už zdiaľky spozorujú vodácku kánojku, zatrepocú majestátom svojich krídel a poodletia do bezpečia. Na rozdiel od labutí na bratislavských sídliskách sú tunajšie labute plachejšie, ale dá sa k nim priblížiť bližšie ako k iným vtákom, ktoré v ramenách žijú.

Dunajské ramená vytvárajú na ostrove množstvo ďalších ostrovov a polostrovov. Väčšinou ich pokrýva ťažko priechodná zeleň. A v tejto dunajskej džungli sa dobre darí vysokej zveri i diviakom. Na jeseň je dobré byť pri prechádzkach opatrný – je tam veľa posedov a vrcholí sezóna poľovačiek.

Divočina v okolí dunajských ramien má pomerne účinných ochranárov – sú to komáre, ktoré dokážu znepríjemniť život turistom. V posledných suchých rokoch, však komárov veľa nebolo.

Očarúva romantika aj technika

Pod obcou Dobrohošť je ďalšia dedina – Vojka. Pri Vojke je na umelom kanáli prístav, cez ktorý sa možno bezplatnou kompou preplaviť na Žitný ostrov – do Kyselice. Z druhej strany Vojky sa začína prvé z dvoch veľkých jazier, ktoré vznikli, keď stavbári ťažili štrky potrebné na stavbu vodného diela. Vojčianske a Šulianske jazero sú najčistejšími a pomerne najmenej navštevovanými veľkými jazerami v širšom okolí Bratislavy. Atraktívnu lokalitu už objavil aj veľký investor, ktorý pri Vojčianskom jazere začal s výstavbou chát a následne bolo jazero prakticky zneprístupnené pre verejnosť.

Treťou z ostrovných dediniek sú Bodíky. Za hrádzou, ktorá dedinku oddeľuje od dunajských ramien, je čárda, kde si možno požičať vodné bicykle. A tak sa otvára svet dunajských ramien aj pre tých, ktorí nevedia narábať pádlom.

Ostrov je so súšou spojený dvoma cestami. Tá druhá vedie cez korunu Gabčíkovskej hrádze s hydroelektrárňou, ktorá sa zasluhuje o desatinu produkcie elektrickej energie Slovenska. V hrádzi boli vybudované obrovské plavebné komory. Zaujmú aj ľudí, ktorých obvykle nevzrušujú stavby, v ktorých sa spája technický um s monumentálnosťou. Už viackrát sme sa o tom presvedčili. Hrádza nad vzdúvadlami býva obsypaná divákmi. Pozorujú, ako rýchlo v plavebnej komore stúpa hladina s loďami, ktoré za necelých pätnásť minút stúpnu, alebo klesnú o dvadsať metrov.

Kto si chce vyskúšať vodný elevátor na vlastnej koži, môže nasadnúť do vyhliadkovej lode, ktorá absolvuje prechod vodnou komorou. Ak vám niekto povie, že je mu ľahostajná technika a veľké stavby, tak sa s ním vyberte do Gabčíkova – na priehradnú hrádzu vodného diela.

Pripojte komentár

Komentáre k článku

Bobry (masmil at inMail.sk, 18.11.2014)

V sucasnosti sa v lesoch medzi Bodikmi a starym Dunajom vyskytuje bobor. Na castych prechadzkach v tejto lokalite, (prestahovali sme sa do Bodikov z Petrzalky), som si vsimol obhryzene mnozstvo mladych stromkov v spodnej casti kmena. Az sused polovnik, mi podla zaberov, ktore som natocil na mobil povedal, ze takuto skodu robia bobry. Bude zrejme dilema, co je dolezitejsie, bobry alebo ochrana lesa.

Vstup do tejto oblasti dunajských lužných lesov je zamedzený zákazom - 20.10.2010

Dovolím si aktualizovať niektoré uvedené informácie vlastnými poznatkami z augusta (13. a 15. augusta 2010).

Turisticky rázcestník na spomenutej odbočke do dunajských lužných lesov v lokalite Dunajské kriviny je odstránený, mapa na informačnej tabuli je odstránená a červené turistické značenie je po celej trase zatreté, odstránené sú aj ostatné pôvodné rázcestníky v lokalitách Žofín a Vojčianske jazero. Na mieste vstupu do lužného lesa v lokalite Dunajské kriviny je tabuľa s nápisom Zákaz vstupu - Súkromny pozemok.

Pokiaľ použijete kompu z Kyselice do Vojky, prejdete dedinkou a prekročíte starú hrádzu, narazíte na pôvodnej červene značenej trase na oplotenie, ktoré vám fyzicky znemožní pokračovať touto trasou okolo jazera Vojka. Oplotenie vás do lokality Vojčianske jazero (rázcestnik bol tiež odstráneny) nepustí ani z druhej strany od Bodíkov.

Ak sa pokúsite ísť do lužných lesov cez Šípovú hať, hneď za rázcestníkom sa nachádza tá istá tabuľa so zákazom vstupu. Ak sa predsa len rozhodnete ísť ďalej po pôvodnej červenej značke a budete mat smolu, lebo vás zastihne lesná stráž, vykáže vás z lužného lesa späť na novú červenú značku presmerovanú krátkou cestou po starej hrádzi k smerovníku Rázcestie Bodíky.
František

Nie je pravda, ze v minulosti...

Nie je pravda, ze v minulosti (pred postavenim VD) boli stare dunaske ramena napajane iba spodnou vodou. Kazda sustava ramien - Vojicka, Sulianska i Bacianska - boli napajane z hlavneho toku Dunaja cez svoje tzv. "brany". Zaviselo to, samozrejme na vyske hladiny v hlavnom toku, ale na tieto ramena chodim takmer 40 rokov a nepamatam si rok kedy by neboli aspon raz preplavene vysokou vodou!

Vobec si nemyslim, ze vystavba VD obnovila zivot v tychto ramenach. Ich obnovovacia schopnost - najma co sa tyka rybej obsadky - bola vzdy vysoka. Terajsi stav je, bohuzial taky, ze prirodzene druhy, ktore sa v tychto ramenach odjakziva vyskytovali ako je stuka severna, zubac velkousty, sumec jazerny alebo kapor sazan su pomaly ale isto vytlacovane bielymi plevelnymi druhmi a bolenom. V sucasnosti sa dokonca musia tieto ramena zarybnovat!
Harsi