Na Branči sa dá prechádzať aj s detským kočiarom

Hrad Branč poteší milovníkov zrúcanín, peších turistov, cyklistov a tiež všetkých, ktorí radi fotograficky zvečňujú romantické obrázky. Hrad je naozaj mimoriadne fotogenický, stojí na homolovitom nezalesnenom kopci a pekne sa vyníma v teréne. Kopec sa volá takisto ako hrad, má 475 metrov nadmorskej výšky a je súčasťou Myjavskej pahorkatiny. Hrad sa vypína priamo nad Podzámkom, ktorý je súčasťou obce Podbranč.

Na rozdiel od iných zrúcanín, na Branči sa možno poprechádzať aj s detským kočiarikom, aj keď je najprv nutné prekonať hrboľatú prístupovú cestu z parkoviska. Areál hradu je prekvapivo rozsiahly a pomerne málo členitý.

Návštevníkov hradu možno trochu prekvapí, že pred vstupom do hradu si musia zakúpiť vstupenky (v lete 2005 dieťa 10,- SKK, dospelý 20,- SKK). Na zrúcaniny malokarpatských strážnych hradov je vstup voľný. Oplátkou za vstupné je zapožičanie textového materálu o histórii hradu. Na rozdiel od zrúcanín v Malých Karpatoch sú v areáli Branču odpadkové koše, ale žiaľ, len ich fyzická prítomnosť nezabraňuje, aby sa po zemi neváľali papierové a plechové obaly.

Koncom 60. rokov sa začala konzervácia hradu, ale v materiáloch zapožičaných obcou sa uvádza, že nebola dokončená. Súčasný stav môže vyvolávať rozporuplné pocity. Na jednej strane prináša istú úľavu, pretože spevnené múry sú zárukou, že hrad sa ešte pred očami dnešných generácií nerozsype, ale spôsobuje aj rozpaky z necitlivých betónových stropov v hradných sieňach.

Hrad, ktorý bol postavený v druhej polovici 13. storočia mal pôvodne tak ako hrady v Malých Karpatoch za úlohu strážiť hranice kráľovstva, a tiež obchodnú cestu, známu ako Česká cesta. Keď sa v 15. storočí na hrade usalašil lúpežný rytier Pongrác z Mikulášova, karta sa obrátila, hrad putujúcich obchodníkov neochraňoval, ale naopak. Stal sa obávanou pevnosťou zloduchov, ktorej sa pocestní vyhýbali, ako sa len dalo. Historici zaznamenali, že sa tu vystriedali až štyridsiati hradní páni. Na počesť žiadneho z nich ľudia z neskoršej historickej doby nepostavili pamätník, a predsa tu jeden je. Nepripomína majiteľov hradu, ani jeho staviteľov, ale väzňov, ktorí trpeli v kamenných kobkách tunajšieho väzenia. Boli to protestatskí kňazi, ktorých v roku 1674 v rámci protireformácie odsúdili na galeje a uvrhli do hradného väzenia.

O koniec slávy hradu sa tak ako aj v prípade mnohých ďalších slovenských hradov postarali zvyšujúce sa nároky šľachty na pohodlie, ktoré im stredoveký hrad nemohol poskytnúť tak ako vykurované kaštiele a zámky. Keď v 17. storočí hrad vyhorel, žiadnemu z jeho vlastníkov už nestál za to, aby ho dal opraviť.

Z hradu je dobre vidieť bieloskvúce sa siluety neďalekej mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle a zvlnený kraj s kopcami ponášajúcimi sa na zelené hrčky prilepené k zemskému povrchu.

Ako sa dostať na hrad

K zrúcaninám sa možno autom z Bratislavy vybrať niekoľkými cestami. Buď ďiaľnicou D2 na Kúty, kde odbočíte do Senice a stadiaľ cez Sobotište smerom na Myjavu do Podbranča, čo je nadlhšia cesta, ale jej veľká časť vedie po autostráde, takže nemusí byť najzdĺhavejšia.

Z diaľnice D2 sú k dispozícii ešte dve hlavné varianty - jedna vedie cez Malacky, kde treba odbočiť z autostrády, prejsť mestom a odbočiť na sever smerom na Studienku a pokračovať až do Senice. Ďalšia varianta vedie po odbočke z autostrády v Lozorne "malokarpatskou magistrálou" cez Jablonicu do Senice.

Pre tých, ktorí štartujú z východných častí Bratislavy, nemusí byť omnoho dlhšia cesta po autostráde D1 do Nového Mesta nad Váhom. Tam je nutné odbočiť a smerovať na západ na Starú Turú a Myjavu.

Z Podbranča do Podznámku vedie kľukatá stúpajúca cesta až na parkovisko pod hradom. Z neho je asi päť minút k hradu. Sledujte modrú značku.

ib

Pripojte komentár