Tento výlet je z veľkej časti obsiahnutý v Severnom bodíckom okruhu. Odlišuje sa od neho tým, že štartujeme až pri Šípovej hati, ku ktorej sa vraciame Šulianskou bránou po krátkej plavbe na Dunaji. Je teda omnoho kratší, pričom sa plavíme najkrajšími miestami hornej časti Severného bodíckeho okruhu. Tento krátky okruh nazývame tiež Šípové kolečko.
Mapka "Šípového kolečka". Kliknite na mapu a pozriete si
online verziu. Mapový podklad: maps.google.com.
Štartovali sme pri Šípovej hati pri Šulianskom jazere. Chatár, ktorý sídli pri hati, nás upozornil, že tu vodný prepad občas vcucne nepozorných vodákov. Nám sa to nestalo, pretože sme sa k prepadu nepribližovali a postupovali sme pozdĺž jazera, ktoré je po pravej strane schované za radom chát. Po krátkej plavbe pozdĺž jazera treba odbočiť doľava. Odbočiek je viac a pri Šulianskom jazere sa treba držať zásady, že správna je tá najširšia vodná cesta. Po chvíli sa lode dostávajú do mierneho protiprúdu. To je svedectvo, že Dolná vojčianska prehrádzka je blízko. O tom informuje aj zvuk padajúcej vody.
V teplom septembri v roku 2009 nás pri prehrádzke čakalo prekvapenie. Kedže stav vody bol nízky, pod haťou pribudla ešte jedna kaskáda. A tak bola prehrádzka, ktorú možno považovať za najkrajšiu na slovenskej strane dunajských ramien, ešte krajšia. Aj keď bola táto hať vytvorená umelo, vyzerá akoby ju vytvorila príroda.
Lode cez ňu možno preniesť buď úplne vpravo, alebo vľavo, kde je malý ostrovček vhodný na odpočinok i fotografovanie. Za prehrádzkou je niekedy možné, pokiaľ tam nie sú naplavené stomy, odbočiť doľava a plaviť sa, kým nenarazíte na ťažko priechodné pohrebisko stromov. Potom je čas sa vrátiť a plaviť sa ponad prehrádzku ďalej proti prúdu až k Hornej vojčianskej prehrádzke, ktorá je približne na úrovni polovice Vojčianskeho jazera. K prehrádzke sa dá dostať viacerými ramenami. My sme sme zvolili to ľavé (Smaragdové rameno), pretože za ním na kilometri 1835 je prenáška do Dunaja.
Po Dunaji sme sa potom plavili niečo vyše dva kilometre, kým sme krátko za dunajským kilometrom 1833 nedošli k Šulianskej bráne. Našli sme ju ľahko na mieste, kde štrkový chodníček vybieha z trstiny. Za trstinou bola znova voda, cez ktorú sme sa napokon ani nemuseli brodiť, pretože stačí zísť o pár metrov nižšie a za trstinový výbežok sa dá pohodlne vplaviť a vylodiť sa. Potom treba preniesť asi 150 metrov cez les neuveritelne pohodlným chodníkom lode k ramenu, ktoré nás zavedie nazad k Šípovej hati a Šulianskemu jazeru. Na tejto prenáške je len jedno krátke strmé miesto pri výstupe na hrádzu, ale kamene upravené do schodíkov svedčia, že chodník je často používaný a udržiavaný.
Šulianska brána koncom septembra 2014 vyzerala celkom ináč a vôbec nebola ľahko priechodná.
Celé Šípové kolečko je veľmi krátke, len sedem a pol kilometrové. Najproblematickejšia bývala prvá prenáška do Dunaja pri Hornej vojčianskej prehrádzke, kde pri vstupe do rieky hrozila bahenná čľapkanica. To ale závisí od stavu vody aj od miestnych drevorubačských zásahov. Pri vyššej hladine Dunaja je všetko ináč.
