Lednice – Valtice, zámky južnej Moravy, kde sídlili kniežatá z rodu Liechtensteinovcov

Viete, kde je najbližší minaret od Bratislavy? Alebo v akom zámku sa nachádza dobový výťah - technická vymoženosť, ktorá bola v minulosti na zámkoch úplne ojedinelá? Ak neviete, vyberte sa na výlet k susedom, do malebného juhomoravského kraja, a navštívte Lednicko – valtický areál s dvomi veľkými zámkami a niekoľkými menšími zámočkami. Na území o celkovej rozlohe asi 200 štvorcových kilometrov modeloval krajinu podľa svojich predstáv mocný rod Liechtensteinovcov už od polovice 13. storočia. V roku 1996 bol areál zapísaný do Zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Lednice

Navštevovanejším je zámok Lednice, ktorý bol letným kniežacím sídlom. Novogotickú podobu mu Liechtensteinovci dali v rokoch 1848 – 1855. Má krásne interiéry s pozoruhodnými rezbárskymi prácami. Obklopuje ho pestovaný park, ktorého súčasťou je aj novozrekonštruovaný skleník so zimnou záhradou. Park patrí k svetovo významným dielam záhradníckeho umenia. Obrovské živé zelené múry lákajú nielen deti, aby sa v ich útrobách hrali na schovávačku.

Pri prechádzke parkom si nemožno nevšimnúť tabule s textom núkajúcim návštevníkom plavbu po zámockej Dyji od prístavu pri zámku. Loď vás dovezie k ďalšej miestnej rarite, k minaretu. Ak čakáte, že sa z neho ozve ťahavý nápev muezína, nedočkáte sa. Táto stavba, ktorá od svojho zrodu v rokoch 1797 – 1804 nadchýna štíhlou eleganciou, nikdy nebola svätostánkom. Na otázku, ako sa tento symbol islamu ocitol v úplne inom nábožensko-kultúrnom prostredí, odpovedá dnes už len legenda. Podľa nej chcel dať Alois Liechtenstein postaviť kostol, ale nezískal od obce pozemok na stavbu, a tak sa vraj z trucu rozhodol, že na svojom majetku vztýči mohamedánsky symbol. Štíhla veža má 60 metrov, tri vyhliadkové balkóny obkolesujúce vežu, a na najvyšší vedie 302 schodov. Je stadiaľ výhľad na takmer všetky stavby areálu a na vrch Pálava na západe a na Malé Karpaty na východe.

Valtice

Zámok vo Valticiach bol rodovým sídlom Liechtensteinovcov. Patrí k najvýznamnejším barokovým stavbám v Českej republike. Nachádzajú sa tam dobové interiéry a nádherná baroková kaplnka. Zážitkom je aj enfiláda, usporiadanie dverí a miestností v takom slede, ktorý umožňuje pohľad z jedného konca budovy na druhý. Okrem nábytku, vzácnych obrazov a rôznych dekoratívnych predmetov, návštevníkov môžu zaujať aj kúpeľne a toalety s bielo-modrými obkladmi, záchodovými misami v tvare rýb a korytnačiek a hlavne – so splachovaním! Mimoriadna, technicky prepracovaná vymoženosť, sa na zámku objavila začiatkom minulého storočia vďaka dômyselnému systému kanalizácie, vedenej z podkrovných priestorov, kde sa zbierala do nádrží dažďová voda. Ďalší, na tieto historické priestory nevídaný technický objekt, je výťah, ktorý čaká na rekonštrukciu. V podzemí zámku si prídu na svoje milovníci vín, kde je verejná degustačná expozícia Salónu vín Českej republiky. Zámok obkolesuje park v anglickom štýle, v ktorom si môžete posedieť na lavičkách pod majestátnymi stromami, odpočinúť si, či obveseliť sa pohľadom na dve netypické sfingy s bujným ženským poprsím a rozmarným pohľadom. (Ten má žiaľ iba jedna, druhej vytrel úsmev z tváre nemilosrdný čas).

Ďalšie pekné miesta

Okrem dvoch veľkých zámkov sa v blízkom okolí nachádzajú ešte ďalšie stavby, ktoré stojí zato vidieť, spomenieme aspoň niektoré. Janohrad je romantická umelá hradná zrúcanina, postavená v rokoch 1807 – 1810 a pomenovaná po Janovi z Liechtensteina. Slúžila na lovecké účely, vyrážalo sa z neho na lovy, konali sa tam bohaté hostiny. Rendez-vous čiže Dianin chrám neďaleko Valtíc je empírový lovecký zámoček z rokov 1810 – 1812. Rajstna, čiže Kolonáda sa nachádza na najvyššom bode Lednicko-valtického areálu, na vrchu Homole. Vyhliadková stavba z rokov 1817 – 1823 bola postavená podľa vzoru schönbrunnskej kolonády vo Viedni. Hraničný zámoček - stavba z rokov 1826 - 27 na historickej čiare rozdeľujúcej územie Moravy a Dolného Rakúska. Hranica prechádza stredom budovy.

Ako sa tam dostanete:

Zdatní cyklisti sa môžu z Bratislavy alebo Viedne vybrať na zámky v Lednicko-valtickom areáli po značených medzinárodných cyklotrasách. Na výlet autom z Bratislavy doporučujeme trasu po diaľnici E 65 až k bývalému hraničnému priechodu Kúty – Břeclav (asi 80 km). Z Břeclavi je to k obom zámkom asi 10 kilometrov.

Ďalšie tipy na výlety v okolí:

Pri návšteve Lednicko-valtického areálu nemôžete minúť Mikulov, mesto so zámkom. Starobylý Mikulov víta príchodzích panorámou so siluetou zámku, Svatého kopečka a Kozieho hrádku. Historické stredoveké jadro mesta je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Hlavnou dominantou je renesančný zámok, ktorý bol sídlom olomouckého biskupa kardinála Františka Ditrichštejna. Mikulov je východiskovým bodom vinárskeho náučného chodníka, ktorý na trase okolo Pálavy zoznamuje návštevníkov s vinárskymi a tradíciami v mikulovskej vinárskej oblasti.

Ak sa vyberiete od Mikulova smerom na sever, budete prechádzať radom dediniek, v ktorých v takmer každom dome núkajú vinári svoje vína uskladnené v chladivých pivničkách - sklípkoch. Nielen dobré víno, ale aj významné archeologické náleziská stoja za zastávku. Obec Dolní Věstonice má hneď dve rarity. Svetoznámu Věstonickú Venušu, ktorej kópia sa nachádza v miestnom archeologickom múzeu. Vek malej, niekoľkocentimetrovej sošky sa odhaduje na 28-tisíc rokov a je ukážkou ideálu ženstva a plodnosti z čias lovcov mamutov. Pri Dolných Vestoniciach je aj Kalendár vekov, celosvetovo významná geologická lokalita. Miesto, ktoré pripomína starý lom, obsahuje pochované pôdne horizonty z obdobia doby ľadovej. Archeológovia tu objavili aj ohniská lovcov mamutov. Obec Dolní Věstonice stojí bezprostredne pri obrovskej umelej vodnej ploche zvanej Novomlynská vodná nádrž, kde si prídu na svoje milovníci jachtingu, surfári, ale aj pozorovatelia vodného vtáctva. Je tam ornitologická rezervácia. Keď autom alebo na bicykli zamierite zasa na juh, ocitnete sa pri vrchu Děvín (550 m nad morom), najvyššom bode vrchov Pálava, pri ktorom stoja ruiny stredovekého hradu Děvičky.

ib

Pripojte komentár