Muž, ktorý hladká kopce

Snímka zachytáva Petra Hámora vo chvíli, keď ide pohladiť vrchol Kádvojky, druhej najväčšej hory sveta, vysokej 8 611 metrov. V najbližších mesiacoch sa chystá pohladiť ďalšie dva osemtisícové vrcholy. Horolezec chce vyliezť na Šiša Pangmu (8 013 m) a na Mount Everest (8 848 m). Najúspešnejší slovenský himaláista už vystúpil na desať zo štrnástich vrcholov vyšších než osemtisíc metrov, pričom vyliezol na K2 a Annapurnu, ktoré bývajú považované za najťažšie osemtísícovky kvôli najväčšej dávke objektívneho nebezpečenstva. (Na Annapurne bol ako prvý na svete dvakrát.) Objektívne nebezpečenstvo je v horolezectve známy termín. Označuje prírodné riziká, ktoré človek nemôže ovplyvniť. Na Hámorovi je zaujímavé aj to, ako sa vyrovnáva s objektívnym nebezpečenstvom na osemtisícovkách.
(Snímka je z videoprezentácie P. Hámora a jeho spolulezca Pavla Béma v roku 2012 na Medzinárodnom festivale alpinizmu v Prahe.)

Nie dobýjanie ale partnerstvo

"Celý život sa snažím byť kopcom viac partnerom ako súperom," povedal Hámor vlani po návrate z Lhoce (8 516 m). "...tá príprava na výstup je aj tým, že sa snažím s horou nadviazať nejaký kontakt. Keby som tam išiel ako nejaký dobyvateľ, nejaký vojak, tak sa bojím, že hora mi to vráti, lebo môže. V žiadnom prípade nepatrím medzi horolezcov, akým bol napríklad aj pán Hillary, ktorý keď vyliezol na Mont Everest, jeho prvé slová boli: ‚Tak sme ho dostali bastarda.' - Takže nie takto, horolezectvo je šport, kde ten človek v horách žije a nebojuje s nimi v žiadnom prípade," pokračoval Peter Hámor vo vystúpení pre STV2, ktoré je zaznamenané na videu uvedenom nižšie:

"Tá hora Vám dá najavo, či vás chce, alebo nie. Keď vás nechce, tak s ňou netreba bojovať, lebo kopec bude vždy silnejší ako horolezci. Takže som rád, že som na tie kopce vystúpil bez toho, aby som musel bojovať, aby som ich musel dobýjať, a že boli bohovia tých hôr a tie kopce také milé, že ma tam pustili a pustili ma aj späť. A chcel by som, aby to tak bolo stále - nebudem dobýjať, nebudem pokorovať, budem si užívať výstupy na kopce, ktoré ma chcú," povedal Peter Hámor.

Horolezecký animizmus

Lezci majú asi rôzne rituálne tančeky, ktorými si zabezpečujú priazeň skál. Niekomu stačí len potľapkanie skaly, iný sa zasa na ňu neodváži vycikať : - ) Peter Hámor má dve zvyklosti - nikdy nešliape po úplnom vrchole hory a naopak, pohladí ho. Pozrite si zábery z Kádvojky z roku 2012 na videu vloženom nižšie.

Mne sa tento "horolezecký animizmus" celkom páči, lebo symbolizuje šetrnlivý, rešpektujúci vzťah k prírode. Aj keď, priznávam, mám pri písaní problém s tým "nedobýjaním hôr". Často, keď popisujem horolezecké výstupy, sa mi zdá slovo dobýjať najvhodnejšie, a výstupy na himalájske štíty niekedy pripomínajú dobýjanie stredovekého hradu. Hora po útočníkoch páli kameňami a lavínami, stany im strháva víchrica a do pľúc a mozgov "dobyvateľov" sa vkrádajú edémy a nepríčetnosť. Hámorom spomínaná výprava na Everest v roku 1953, keď Hillary slávil víťazstvo nad "bastardom", bola organizovaná ako vojenská výprava, aj jej veliteľom bol plukovník britskej armády John Hunt.

Maroš Marek, skúsený bratislavský horolezec, autor mnohých prvovýstupov na slovenských skalách, na otázku, či sa hory dobýjajú, odpovedal, že nie. Lezenie je podľa neho predsa niečo príjemné, to nie je o dobýjaní.

Hory odmietajú dobýjať aj novinári píšuci o horolezectve - Peter Dodek a Milan Vranka. Taký redakčný úzus si zaviedli v denníku Šport.

Viac než rituálne tančeky

Petrovi Hámorovi sa darí s tými najvyššími a najťažšími horami vychádzať dobre. Samotný úctivý prístup k horám by však na úspešné výstupy nestačil. Keď bol P. Hámor na besede v Bratislave, rozprával, že himalájske výstupy konzultuje s meteorológom. Vtedy uvádzal, že mu takto pomáha priateľ z Portugalska, ktorý mu s veľkou presnosťou vie povedať, kedy bude okno dobrého počasia a vhodný čas na výstup. Predpovede počasia dnes výrazne umožňujú zmenšovať riziko objektívneho nebezpečenstva. To je obrovská výhoda v porovnaní s niekdajším himaláizmom, keď takéto predpovede k dispozícii ešte neboli. V základných táboroch pod osemtisícovkami často čakajú celé výpravy, kým sa takéto okno otvorí - výsledok potom býva niekedy až taký, že počas jarnej lezeckej sezóny v dňoch s dobrým počasím je výškach Mount Everestu tlačenica.

Telo dobre znáša podmienky v zóne smrti

Ďalšou výhodou Petra Hámora je, že dobre znáša výšky a dokáže sa bez kyslíka pohybovať v zóne smrti nad osemtisíc metrov. To zvyšuje športovú hodnotu jeho výstupov. (Podľa mnohých dnes už výstupy s kyslíkom vrcholovú športovú hodnotu nemajú.) Na spomínanej besede v Bratislave uviedol, že organizmus akoby si pamätal, ako sa má adaptovať na výškové zaťaženie. Podobnú schopnosť má aj český alpinista Pavel Bém, s ktorým sa v roku 2012 fotografovali na vrchole K2.

Spolulezci a správny odhad možností

Ďalším predpokladom úspechu lezcov je dobrý partner. Pre Petra Hámora je to najmä rumunský spolulezec Horia Colibasanu, s ktorým tento rok znova plánuje liezť v Himalájach.

Keď v roku 2008 zahynuli na Kádvojke jedenásti z dvadsaťpäťčlennej skupiny lezcov, chybovali viacerí lezci i vedúci tímov. Skúsený vodca Šerpov, ktorý mal riadiť budovanie fixných lán, ochorel a nikto ho nedokázal nahradiť - laná ťahali priskoro a tam, kde neboli potrebné a potom im chýbali vyššie a celý postup sa neúnosne spomalil. Keď sa zrútil nadol v ľadovej stene srbský lezec, vystupovali ďalej. Prví alpinisti sa dostali na vrchol až okolo osemnástej hodiny. Ďalší tesne pred západom slnka. Čakal ich nočný zostup pásmom smrti a to ešte dúfali v pomoc fixných lán. Tie však medzičasom strhli lavíny padajúce zo serakov nad povestným Bottleneckom (Hrdlom fľaše), nebezpečným snehovo-ľadovým kuloárom vo výške 8 200 metrov. (Čítajte viac o filme Vrchol o udalostiach roku 2008 na K2. Je na programe Festivalu hory a mesto 2014.)

Dobré naplánovanie výstupu s časovou rezervou patrí k horolezeckej abecede. Vidina blízkeho vrcholu však lezcov často privádza k opomínaniu základných pravidiel.

Peter Hámor s Pavlom Bémom vystúpili v roku 2012 na K2 o 11:20. Napriek tomu bol ich zostup plný nástrah. Darmo Hámor hladil vrcholok K2, kopec ich nepúšťal ľahko nadol: "Zostupovali sme za dramatických okolností, musím priznať že to bolo ďaleko za hranou,... so šťastím sme sa dostali živí a zdraví dolu, s malými stratami, nepatrnými omrzlinami," spomína Pavel Bém.

Držme palce

V roku 2014 sa Peter Hámor s rumunským spolulezcom Horiom vyberá na najvyšší vrchol sveta, ktorý je takmer deväťtisícovkou. Nejde tam prvýkrát, tentokrát si zvolil cestu novou cestou v severovýchodnej stene z tibetskej - čínskej strany Everestu. Zaželajmu mu, nech mu jeho kombinácia úcty a rešpektu k horám, spolu s veľkými skúsenosťami a premyslenou taktikou výstupov znova zafunguje.

Vlado Bibel

Pripojte komentár