Oblasť prírodných lužných lesov a zaplavovaných lúk na slovenskom brehu rieky Moravy s prírodne zachovaným územím. Priamo z cykloturistickej trasy možno vidieť hniezdiace bociany, jazierka s leknami, ale aj iné prírodné krásy. O zachovanie prírodného rázu a biodiverzity tohto mokraďového územia dbá medzinárodná mimovládna ochranárska nadácia Daphne, ktorá tu vytvorila a udržiava náučný chodník s informačnými tabuľami.
Texty informujú, že zvyšky lužných lesov patria medzi najzachovalejšie v strednej Európe. Rastú v nich známe kvety, napríklad snežienky, konvalinky, ale aj ušľachtilo pôsobiace lekná a výrazné žlté kosatce. Ešte viac rastlinných druhov (podľa Daphne viac ako 50) je na zaplavovaných lúkach. Pokiaľ ide o zachovalosť a rozlohu (10km²)sú v strednej Európe jedinečné. Od roku 1993 je celá oblasť zaradená v zozname území registrovaných v Ramsarskej konvencii o ochrane mokradí medzinárodného významu.
Rovnako unikátna je aj tunajšia fauna. V rieke Morave a jej prítokoch pláva až 62 druhov rýb. Darí sa tu obojživelníkom, aj vzácnej rosničke zelenej. Žijú tu iba nejedovaté hady, aj zriedkavá užovka stromová. Niva Moravy je od roku 1992 zaradená medzi významné vtáčie územia (BirdLife International, hniezdia tu bociany, volavky, celkovo až 118 vtáčích druhov). Žije tu aj veľa druhov netopierov. Nevyhláseným kráľom rieky je však iste bobor európsky. Príbeh bobra sa ponáša na rozprávku s dobrým koncom. Tieto cicavce boli do konca 19. storočia takmer úplne vyhubené. Lovili ich nielen pre kožušinu a chutné mäso, ale aj pre pižmovú žľazu, tzv. bobriu silu, ktorá sa dodnes používa pri výrobe parfúmov. Kántrili ich aj pre škody, ktoré páchali obhrýzavaním stromov. Bobry sa začali vracať až v druhej polovici predošlého storočia.
Najlepší prístup je na bicykli z Devínskej Novej Vsi, buď priamo z obce spevnenými cestičkami k Morave alebo (najmä v prípade, že na ceste leží voda, čo je najmä za povodní a po nich častým javom) štátnou cestou cez Devínske Jazero s odbočením doľava na úrovni železničného priecestia. Bližším cieľom (asi 9 km od Devínskej Novej Vsi) býva breh rieky oproti rakúskej obci Marchegg. Cesta pokračuje bujnou vegetáciou, miestami pripomínajúcou tunel, a otvoreným terénom (spolu 5 km) do obce Vysoká pri Morave. O ďalších 9 km idylickým prostredím prídeme do Záhorskej Vsi, odkiaľ premáva kompa do rakúskeho mestečka Angern. Prepravuje aj osobné autá.
Vodácke výlety na rieke Morava
Devínska Nová Ves: Cesta do treťohôr a ešte aj inde (Sandberg, Devínska Kobyla, Štokerauská vápenka, Villa rustica)
Bratislavský online sprievodca
Pozorovanie vtáctva a prírody v rezervácii Devínska Kobyla
Vydané: 2005-05-06
Aktualizované: 2005-05-06
Kategórie: Príroda, životné prostredie