Plavecký hrad a okolie

Prečo sa Plavecký hrad volá Plavecký, keď sa tam nepláve?

Plavci kedysi neplávali, ale strážili. Aspoň nie tí, ktorí od 11. storočia žili v obciach ležiacich na území dnešného Záhoria, v Plaveckom Petri, Plaveckom Štvrtku, či Plaveckom Podhradí. Pochádzali z kočovného kmeňa Polovcov ( známi boli aj ako Kumáni alebo Pečenehovia) a historici im pripisujú vyhnanie starých Maďarov z ruských stepí do Podunajska. Neskôr ich uhorskí králi pozvali, aby vykonávali strážnu službu na hraniciach ich kráľovstva. Sídlili aj na kráľovskom strážnom hrade, ktorý sa podľa nich volal Plavecký. Hrad, z ktorého ostali iba zrúcaniny, stojí na západnom úbočí Malých Karpát pri vrchu Pohanská nad obcou Plavecké Podhradie.

Postavili ho pravdepodobne vo vrcholnom období stavania hradov v 13.storočí. Prvýkrát sa spomína v roku 1247 a nasledujúce dve storočia patril grófom zo Svätého Jura a Pezinku. Bol to skutočný strážny hrad, z ktorého je strategický výhľad na krajinu, ale aj premyslene vybudovaná pevnosť. Historik Štefan Pisoň v publikácii Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku vysvetľuje, ako sa stavitelia hradu postarali o jeho dobrú obranyschopnosť: ,,Stredoveké budovy horného hradu sa sústredili na vrchol skalnatého temena tak, že vežu postavili do čela prístupu a hradný palác dostatočne chránili skalné zrázy.”

Hrad bol viackrát prestavaný a nesie stopy gotiky a renesancie. Jeho poslednými majiteľmi boli Pálffyovci. Ešte predtým, ako ho získal palatín Pállfy v roku 1641, hrad zosilnili mohutnou baštou (pred juhovýchodným nárožím staršieho hradu), podobnou baštám na hrade Červený Kameň. V posledných desaťročiach 16. storočia ho rozšírili dolným predhradím, ktoré z dvoch strán zabezpečovalo horný hrad. Na jeho nároží postavili v 17. storočí ešte jednu delovú baštu, takže hrad mal zo strany prístupu veľmi silnú ochranu dvoch bášt a staršej hradnej veže. Obe bašty v murive sú pomerne dobre zachované.

Posledné slávne, ale smutné kapitoly hradu sú spojené s proticisárskym Rákoczyho povstaním na začiatku 18. storočia. Povstalci sa na hrade neudržali, cisárske vojská ho dobyli a pritom aj značne poškodili. To bola osudová rana hradu, pretože po úplnom potlačení povstania ho obyvatelia postupne opúšťali a odvtedy chátral.

Aj okolie hradu je zaujímavé. Hrebeň, na ktorom stojí hrad, pokračuje severným smerom. Jeho strmý východný zráz poznajú bratislavskí skalolezci ako skalky zvané Blázon. V stene je známy útvar označovaný ako Venuša.

V západnom svahu hradného vrchu sa nachádza Plavecká jaskyňa (dlhá 125 m), ktorá je však pre verejnosť uzavretá, podobne ako viacero jaskýň na okolí. Sú súčasťou Plaveckého krasu, v ktorom je aj veľa krasových jám a kaňonovitých dolín. Susedný vrch Pohanská je štátnou prírodnou rezerváciou a archeologickou lokalitou - asi polhodinu chôdze od hradu sa nachádzajú zvyšky niekoľkých pásov valov a sídelných jám niekdajšieho keltského sídliska (oppidum).

V dedine Plavecké Podhradie sa nachádza monumentálny renesančný kaštieľ s gaštanovou alejou, pôvodne ho obklopoval priestranný park. Tiež je spojený s históriou rodu Pálffyovcov, v 17. storočí ho dal postaviť Mikuláš Pálfty, ambiciózny politik, staviteľ, palatín a miestodržiteľ Bratislavského hradu. Dnes je len čiastočne zrekonštruovaný a sídli v ňom štátny archív.

Umiestnenie

Na západnom hrebeni Malých Karpát

Ako sa dostať na hrad

Z Bratislavy autom po diaľnici D2 až po odbočku do Lozorna. Z Lozorna pod západnými úbočiami Malých Karpát až do Plaveckého Podhradia. (42 km). Zaparkovať na okraji obce a potom šliapať asi polhodinu na hrad. Výstup je menej namáhavý ako na južnejšie položený Pajštúnsky hrad, ale výhľad je krásny viacerými smermi - aj na západnú záhorskú stranu, aj smerom na hrebene a doliny Malých Karpát.

ib

Pripojte komentár

Komentáre k článku

Rada by som vedela, preco sa stale pise o kastieli v Plav. podhradi, ked nie je pristupny, ako som si precitala, clovek sa dostane iba do kaplnky, ale zatial som nezistila, ako sa tam da dostat.

V roku 1707 ho obsadila asi 200 clenna posadka hajduchov z pluku Gaspara Thurociho a stal sa utociskom manzeliek kuruckych dostojnikov pod vedenim kapitana Ondreja Stupavskeho.Plavecky hrad ako najvacsia pevnost bola nasledne obklucena cisarskym gen.Starhenbergerom ktory sa ho neuspesne pokusal dobyt vdaka hrdinskej obrane. Napokon bol nuteny doniest tazke delostrelectvo a po 3 dnoch tazkej palby 21.7.1707 kapitan hradu Ondrej Stupavsky a zivych 80 cl.pos. kapitulovalo. Hrdinska obrana sa nadlho zapisala do povedomia celeho Uhorska. Kapitan Stupavsky sa po vojne vratil domov do Holica kde 27.5.1726 aj zomrel.