Výlety na kanojkách: Na Dunaji nad Bratislavou - Stopfenreuthské a Spittelauerské rameno

Siedmeho júla 2014 sme sa vybrali znova na Dunaj, aby sme overili, či sme dobre vymysleli trasu hainburgského - stopfenreuthského kolečka. Zmysel takého kolečka ocení každý vodák, ktorý sa nezberá na výlet s dvoma autami, pretože štart a cieľ sú veľmi blízko. Zvedaví sme boli najmä na to, či budú aj v horúcich júlových dňoch kanojkami priechodné obe ramená Dunaja, ktorými sa budeme vracať naspäť - Stopfenreuthské a Spittelauerské.

Google mapa s vyznačenými hlavnými bodmi trasy: >>

Štartovali sme pri Au-Terasse, čiže Lužnej terase pri Dunaji neďaleko Stopfenreuthu. Spustili sme sa dolu Dunajom. Na štrkových plážach sa opaľovali ľudia. Na mieste, kde vteká do Dunaja Stopfenreuthské rameno, sme mali šťastie - sledovali sme rybára, ako vyťahuje z vody sumca. Potom ho dal do náručia synovi, aby pustil rybu nazad do Dunaja.

Kedže sme mali dojem, že plavba k miestu, kde budeme prenášať kánojku do ramien, ubehne veľmi rýchlo, tak sme odbočili do jedného ramena, ktoré zrejme patrí tiež k Spittelauerskému ramenu. Nakukli sme doň a zistili sme, že hladina natoľko klesla, že po stovke metrov z vody vytŕča štrkové dno.

Rangeri Národného parku Donau-Auen chránia ramená

Tak sme si len lebedili na štrkovom výbežku na začiatku ramena. Netrvalo to však dlho. Zakrátko som na Dunaji uvidel motorovú pramicu. Z nej vystúpil chlapík v klobúku a vysvitlo, že mieri k nám - išlo o rangera z Národného parku Donauauen, čiže z prírodnej rezervácie Dunajské luhy. Slušne nás pozdravil a upozornil, že sme vošli do "citlivej oblasti", ktorá je z dôvodov ochrany prírody chránená a nemá sa do nej vstupovať. Zároveň nám dal mapu, na ktorej to bolo vyznačené. Zdržiavať sa možno len na štrkových a piesočnatých plážach priamo na brehu Dunaja, a aj to len na niektorých. Plavba dvoma ramenami, ktorými sa plánujeme vrátiť nazad, je ale povolená. Ranger zároveň začal na pribíjať na strom spadnutú značku, ktorá upozorňuje, že do tejto časti Spittelauerského ramena je vstup zakázaný.

Mapy a inštrukcie pre pohyb v rakúskom Národnom parku Donau-Auen: >>

Rameno čiastočne bez vody

Plavili sme sa potom až k mostíku na dolnom konci Spittelauerskéhgo ramena. Očakávania sa potvrdili, vodná stružka, ktorá nám pred mesiacom uľahčila prechod z ramena do Dunaja, bola suchá a namiesto nej sme videli len holé kamene. Kánojku sme však úspešne preniesli.

V Spittelauerskom ramene, ktoré vedie rovnobežne s hlavným tokom Dunaja, sme prevažne dnom lode neškŕkali o plytčiny, až pokým sme neprekonali prehrádzku, ktorá rameno predeľuje. Za ňou sme zbadali vysušené štrkové dno ramena. Museli sme prenášať. Trvalo to nejakú stovku metrov. Ale našťastie, dno je pevné, štrkové. V tomto úseku sme na krátkom úseku museli koníčkovať aj pri prvej návšteve ramena, keď bola hladina ešte vyššia.

Pred výletom si zistite aktuálnu výšku hladiny

V následnom Stopfenreuthskom ramene sme sa plavili bez prenášania, aj keď sme si trasu museli pozorne vyberať, pretože voda nebola hlboká. Žlté leknové kvety akoby chceli ukázať, o koľko klesla hladina a vytŕčali sa niekoľko centimetrov nad vodu. Z lode sme museli vysadnúť akurát pár metrov pred horným koncom tohto ramena, keď sme sa blížili k finálnym dreveným schodíkom.

Na to, aby som sa potom odkráčal k zaparkovanému auta pri Au-Terasse a vrátil sa s ním, mi stačilo desať minút.

Následne som si overil, aký vysoký bol stav vody na Dunaji počas nášho výletu: Najbližšia vodomerná stanica vo Wildungsmaueri vykazovala 7. júla okolo 15:00 stav hladiny 232 cm. Odhadujem, že na to, aby sme prešli vysušenú časť ramena bez prenášania, by malo byť vody v ramene o 30 až 40 centimetrov viac. Ak sa zberáte do Spittelauerského ramena, pozrite si najprv stránku rakúskej Dunajskej informačnej služby DORIS a zistite si aktuálny stav vody.

Pripojte komentár