Stretnutia s roháčmi, alebo servus Cervus

O roháčoch sa píše, že žijú tam, kde je dobré životné prostredie. Najnovšie som roháčovi povedal servus v Bratislave na schodoch Strmej cesty, ktorá smeruje od Žižkovej ulice cez húštiny nahor na Mudroňovu ulicu. Predtým som samičku roháča zachraňoval z asfaltky Žižkovej ulice, aby ju neprešlo auto. A ešte predtým sa jeden roháč špacíroval po múre pod židovským cintorínom. Takže takmer úplne v centre Bratislavy žijú roháče. Celkom príjemné zistenie.

V poslednom čase mám na roháčov šťastie. Dokonca som jedného zachraňoval z dunajských ramien poniže Bodíkov v čase povodne. Uprostred širokého ramena mával nožičkami. Keď sme ho vylovili, chvíľu sme ho viezli v kánojke a potom sme ho položili na strom, ktorý padol do vody, aby mohol odšpacírovať na súš. Roháča som si na rozlúčku odfotil, a keď som sa k nemu priblížil fotoaparátom, tak bojovne proti mne zdvihol svoje parôžkové klepetá.

Bol to nádherný velikánsky exemplár. Odfotil som si ho aj s rukou. Bol väčší ako môj prostredník. Keď som si doma meral prst, zistil som, že roháč meral asi 10 a pol centimetra. Stredoeurópsky Roháč veľký (uvádza sa tiež Roháč obyčajný), čiže Lucanus Cervus, meria podľa Wikipédie najviac 92 mm, ten dunajský bol o vyše centimeter väčší. Celkom pekný dunajský obor. Ten, ktorému som povedal servus na schodoch Strmej cesty v Bratislave, bol oproti nemu trpaslík.

O roháčoch sa píše, že svoje parôžkovité hryzadlá nepoužívajú na nič iné len na súboje s inými samčekmi, keď zápasia o samičky. Vraj je to podobný pohľad, ako na jeleniu ruju. To by som ešte rád vidieť. A ešte jedno by som rád vidieť - lietať takého mamutieho samčeka. Podľa všetkého sa roháčom totiž veľmi lietať nechce, vždy ich vidieť len niekde statočne liezť, či dokonca plávať, ako sa nám to stalo pri povodni. Na lezenie po vertikále sú dobre vybavení, majú dokonale drapľavé nožičky. Keď sa mi ten dunajský zadrapil do košele, musel som si ju vyzliecť, aby som ho z nej oslobodil. Drapľavé nožičky roháče potrebujú, lebo sa živia šťavami stromov a rastlín. K letu sa asi odhodlávajú ťažko, a keby som sa nebol dočítal, že majú aj krídla, neveril by som, že dokážu lietať, také sú veľké. Údajne pri lete zaujímavo bzučia ako vrtuľníky.

Ináč, tento velikán si veľa nepožije. Väčšiu časť života totiž prežíva ako larva (4 až 6 rokov), potom sa na tri mesiace zakuklí a vylieza v lete ako krásny chrobák, ktorý však pretrváva iba niekoľko mesiacov, či podľa iných prameňov len týždňov, v poslednej fáze svojho života.

Vladimír Bibel

Pripojte komentár