Vychádzka z Hainburgu na Hrad Röthelstein

Na Hrad Röthelstein sme sa chystali už dávno. Obvykle ho totiž vídame iba z vody, keď ho míňame počas splavov Dunaja. Zrúcanina stojí na skalnom brale, ktoré sa kedysi týčilo priamo nad Dunajom, ale teraz bralo a rieku oddeľuje zjavne umelo vybudovaná kamenistá hrádza a aj niekoľko piesčitých ostrovčekov poprepájaných prehrádzkami. Röthelsteinské bralo nie je až také mohutné a vysoké ako to, na ktorom stojí Devínsky hrad. Niekde som čítal, že je až 30-metrové, čo sa mi ale po návšteve hradu zdá byť o pár metrov nadsadené. Lanom sme ho nemerali, skala je pre lezenie príliš rozbitá a žiadna lezecká cesta naň nevedie. Ale v odhade výšky sa môžem mýliť.

V každom prípade je hrad pekným a pohodlným vychádzkovým miestom z neďalekého Hainburgu. Ale neplatí to v čase, keď sa topí sneh a na chodníku sa šmýka. Od parkoviska pod Hainburgským riečnym prístavom a kaviarne Donau Café je hrad vzdialený necelého jeden a pol kilometra. Chodník označený najprv vedie tunelom vytesaným do skaly a pokračuje pár metrov nad Dunajom. Nasleduje rázcestie turistických chodníkov. Ak sa budete držať vľavo, po krátkom stúpaní ste na hrade. Je z neho pekný výhľad na Dunaj a dunajské lužné lesy, ktoré takisto ako zrúcanina a jej okolie ležia v rakúskej prírodnej rezervácii Donau-Auen - v Národnom parku Dunajské nivy.

Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú z dvanásteho storočia a jeho meno je odvodené od priezviska niekdajších majiteľov z rodu Röthelsteinovcov.

Zaujímavé je, že na tomto území, v línii len o málo dlhšej než štyri kilometre, stoja tri hrady: Hainburgský, Röthelstein a napokon Devínsky hrad. Niekdajšia brána do Uhorska, v minulosti označovaná ako Porta Hungarica a dnes ako Devínska brána, bola v stredoveku poriadne opevnená. Opevnenie Röthelsteinu vylepšili aj kvádrami z pozostatkov neďalekého mesta z čias rímskej slávy zvaného Carnutum. Podľa aktuálneho informačného panelu umiestneného na zrúcanine sa v roku 1300 nad hradom týčila päťposchodová veža.

Prečítajte si viac o minulosti hradu Röthelstein.

Keď sme sa na hrad počas druhého februárového víkendu 2015 vybrali, zistili sme, že hladina Dunaja poklesla, a tak namiesto chodníka, na ktorom sa miestami kĺzalo, môžeme ísť po štrku a kameňoch, ktoré obvykle rieka zväčša prikrýva. Po pár metroch sme si všimli, že riasy rastú na pevnom kamennom podloží, nie na jednotlivých voľných kameňoch. Je to dôkaz toho, že sa nachádzame v miestach nazývaných prielom Dunaja. Tu sa rieka predrala cez začínajúci chrbát Karpatského oblúka a pustila sa na svoju púť do Čierneho mora. Celkom zaujímavé by bolo pozrieť si nejaký geologický scenár, ako sa v dávnej minulosti rieka mohla prevaliť cez toto skalné podložie, ktoré dodnes obrusuje.

Prechádzka po vyschnutom kraji koryta Dunaja bola zaujímavá aj preto, že sme v nej našli balvany s okrúhlymi tvarmi i loptičkovitými "bradavičkami".

Po brehu sme míňali červenú bóju, okolo ktorej v lete na kánojkách frčíme v rýchlom prúde Dunaja. Keď sme sa vracali, našli sme pri parkovisku rakúsku správu vodnej cesty s bójami pripravenými na nasadenie na vodu. Boli čerstvo natreté, ale farba nemôže zakryť preliačeniny, ku ktorým bóje prídu, keď slúžia na Dunaji - sú otlčené od rôznych plávajúcich predmetov, najmä od častí stromov, ktoré zo sebou berie dravý prúd, keď stúpne hladina. Dunajským bójam a stretnutiam s nimi venujeme až budúci článok.

Pripojte komentár