Vodopád a kanibali v Malých Karpatoch - výlet na Molpír

Vodopád v Malých Karpatoch? Naozaj existuje, ale iba občas a preto sa volá Občasný. Celkom dobre by sa tiež mohol nazývať jarný, pretože voda z neho padá len na jar, keď sa topia ľady. Tento malokarpatský zázrak sa nachádza v tiesňave Hlboča nad Smolenicami. Voda padá z deväť metrov vysokého skalného stupňa. Do tiesňavy vedie modro značkovaný chodník priamo z obce. Škoda, že vody nie je toľko, aby zásobovala vodopád po celý rok, ale pri návšteve tejto lokality nikdy neobídete "nasucho".

Oproti zrázu s vodopádom je lurdská jaskynka, na oblúkovej klenbe nad soškou panny Márie vidno nenápadné krasové útvary, ktoré sa ponášajú na skamenelé stavce drobných jašteričiek. Cestička ponad jaskynkou smeruje k lúke Vlčiareň. Z nej sa po žltej značke možno vrátiť naspäť do dediny a k Smolenickému zámku alebo pokračovať najprv modrou a potom zelenou k Čertovmu žľabu, strmému, divo pôsobiacemu skalnému žľabu kaňonovitého rázu. Skaly sú v ňom porozhadzované tak, akoby sa tam naozaj prehnala svorka čertov. Terén nad Čertovým žľabom je menej skalistý, no až k Zárubám (767 m nadmorskej výšky), najvyššiemu vrcholu Malých Karpát, dosť strmý. Zo Zárub sa do Smoleníc možno vrátiť po modrej.

Nad tiesňavou Hlboča sú skalisté útvary porastené voňavými liečivými bylinami. Radosť z rastlín možno vychutnať iba inhalovaním, pretože rastú v prírodnej rezervácii a nesmú sa zbierať. Cestičkou, ktorá lemuje skalné zrázy, sa dá dostať k archeologickému nálezisku Molpír. Ak si miesto chcete obzrieť dôkladne, odporúčame výpravu naň začať z opačnej strany, zdola od dedinského kostolíka. O vstupe na nálezisko informuje náučná tabuľa, žiaľ tie ďalšie boli v čase našej návšteve v júli 2005 väčšinou poškodené, platne s textami postŕhané alebo zničené.

Na vrchu Molpír (354 m nad morom) sa približne v šiestom storočí pred Kristom rozprestieralo veľké hradisko. Za jeho kamennými múrmi žilo možno až 800 ľudí. Archeologický prieskum zistil, že celý areál, ktorý sa laikom javí iba ako zvyšky niekoľkých táborísk na zalesnenom kopci, boli vlastne tri priestory: dve predhradia a akropola. Obyvateľov hradiska chránil až dva metre široký kamenný val. Na jednej z nezničených tabúľ, ktorá stojí pri jame, sa možno dočítať, že je to pozostatok po cisterne na vodu. Nálezy, ako napríklad nádoby a nástroje, sú v múzeu, ktoré sa nachádza v dedine, v budove starej rímskokatolíckej fary z roku 1744.

Trošku desivosti pridá inak typickej vlastivednej vychádzke na Molpír tamojšie kultové miesto, kde sa našli pozostatky po ľudských obetiach. Po ich dôkladnejšom skúmaní odborníci vyslovili záver, že obyvatelia Molpíru boli kanibali. Ak by sme chceli byť k pra-pra-pra...predkom láskaví, dodali by sme, že zloženie jedálnička im diktoval kult.

Ako sa dostanete do Smoleníc a na Molpír

Autom z Bratislavy po diaľnici do Trnavy, tam odbočte na cestu číslo 51 v smere Trstín – Smolenice. Táto trasa meria asi 75 km.

Kratšia trasa vedie cestou číslo 502 pod východnými svahmi Malých Karpát v smere Pezinok – Častá – Smolenice. Meria asi 60 km.

Najjednoduchšia trasa k Molpíru vedie po žltej značke od smolenického kostolíka, dostanete sa k nemu, keď po vjazde do dediny odbočíte vľavo.

Pripojte komentár

Komentáre k článku:

Najjednoduchšia cesta na Molpír

Pôjdete popri kostole vľavo k cintorínu, pri ktorom je prvá turistická tabuľa vrchu Molpír (na kopci). Odtiaľ pôjdete len po zelenej značke, po chodníku. Je úplne viditeľný, nedá sa kde zablúdiť!

5.9.2010

Ďakujeme neznámemu prispievateľovi. Najjednoduchšiu cestu vyskúšame pri najbližšom výlete na Molpír. (ib)

6.9.2010