Najprv na bicykli a potom na kajaku naprieč Európou. Informácie o výprave Ľuboša Šenitku sa objavili v médiách. Zajímali ma ďalšie podrobnosti o jeho cyklisticko-vodáckom putovaní a Ľuboš mi ochotne poskytol odpovede. Pozoruhodné na jeho akcii je to, že skôr ako sa pustil do náročného splavu Dunaja, nemal takmer žiadne vodácke skúsenosti.
Prečo ste sa pre túto výpravu rozhodli? Ako ste došli k nápadu prejsť 1300 km na bicykli s prívesom, na ktorom bol morský kajak a potom na kajaku splaviť 2850 kilometrov Dunaja?
Niečo som precestoval už pred touto cestou, ale klasickým spôsobom (autobus, vlak, lietadlo). A na jednej ceste pred dvoma rokmi v Lotyšsku som si požičal kajak len na štvorhodinový minisplav. Zapáčilo sa mi to, aj z dôvodu, že tamojšia rieka bola absolútne nenáročná a takýto "lenivý" spôsob cestovania by som bral. A keď niečo splaviť, tak už niečo poriadne. A keď už som sa rozhodol splaviť Dunaj, tak som ten kajak k Dunaju musel nejako dopraviť. A vzhľadom k tomu, že som mal viac času ako peňazí, najschodnejšie sa mi zdalo dopraviť si ho tam vlastnou silou. Na nete som si našiel vozík, ktorý vyhovoval rozmerom aj nosnosťou, upravil som jeho dĺžku, aby sa tam zmestil kajak a bolo to.
Vodácka časť Vám trvala 67 dní, to je denný priemer 42 a pol kilometra...
Priemerne to je 42 a pol kilometra, ale na začiatku to bolo denne okolo 30 až 35 km. Aj kvôli mojej prakticky nulovej kondícii a skúsenosti s kajakom, ale aj kvôli tomu, že Dunaj je na začiatku v každej dedine prehradený a bolo potrebné ho vytiahnuť, dotiahnuť zasa k vode a potom zasa dostať do vody. Neskôr sa to zvýšilo na 50 km a v druhej časti cesty (po 16-dňovej prestávke na Slovensku) som denne dal cca 70 km a viac. Maximálny denný rekord bol 90 km.
A aké sú tieto údaje pre cyklistickú časť?
Cyklistická cesta trvala 26 dní, ale tam som si približne každých 5 dní doprial deň voľna, takže priemer bol asi 70 km na deň.
Ako dlho ste sa na cestu pripravovali? Nepokúšali ste sa pre výpravu získať nejakého spolujazdca?
Logistická príprava sa začala asi 6 mesiacov pred cestou (čo budem potrebovať a kadiaľ pôjdem) a intenzívnejšia príprava (samotné dokúpenie výbavy) asi 3 mesiace pred štartom. Spolujazdca som ani nehľadal. Bol by asi problém nájsť niekoho, kto by si mohol vziať na cca. 4 mesiace voľno a išiel by na takúto cyklisticko-kajakovú cestu. A na druhej strane, nájsť niekoho, koho nepoznám, len aby som nešiel sám a po pár dňoch by sme si začali liezť na nervy... Tak to naozaj radšej sólo.
Aká bola Vaša fyzická príprava? Ako často ste pádlovali v kajaku a kde, koľko ste bicyklovali?
Fyzická príprava? Žiadna. Na bicykli som chodieval do práce, ale to bolo 5 minút tam a 5 minút späť. A asi týždeň pred štartom som si dal tak hodinku denne. A v kajaku som sedel prvýkrát až počas cyklocesty, keď som ho vyskúšal v Holandsku na Rýne.
A samotné plánovanie trasy? Používali ste Google mapu, či nejakú inú? Ktoré zdroje informácií boli pre Vás najužitočnejšie - nejaké publikácie, články, videá?..
Kajaková časť bola jasná a aj jej začiatok v Donaueschingene. Zohnal som si "jachtársku" mapu, alebo skôr takú knižnú publikáciu s mapami, vyznačenými prístavmi a pod. Ale až od Kelheimu, takže prvých približne 400 km som išiel akoby naslepo. V cykločasti som si naplánoval, že sa napojím na "Rýnsku" Eurovelo cyklotrasu pri Arnheme a budem sa jej držať po Štrasburg, na čo som aj mal takú malú knižnú mapu. A pre úseky Londýn - Arnhem a Štrasburg - Donaueschingen som si vytlačil Google mapy. Občas, keď som sa trochu stratil, alebo nevedel nájsť kemp systémom náhoda, som použil Google mapu v mobile. Čiže, navigoval som sa "oldschoolovo" - papierovými mapami, akurát občas online Google mapou v mobile.
Mali ste nejaký presný časový plán, naplánované miesta na prenocovanie a táborenie? Darilo sa Vám plán dodržiavať, alebo ste improvizovali?
Časový plán som vlastne nemal. Cykločasť som odhadoval na 14 dní, a nakoniec trvala 26 dní. A rýchlosť a tým pádom aj dennú vzdialenosť na kajaku som, vďaka mojej nulovej skúsenosti, absolútne nevedel odhadnúť.
Kde ste obvykle na Dunaji nocovali - spávali ste na divoko, alebo ste našli aj nejaké kempingy?
Na Dunaji to bolo väčšinou spanie na divoko. V Nemecku a v Rakúsku s kempmi pri Dunaji nebol problém, takže každý druhý až tretí deň som spal v kempe. Od Slovenska hustota kempov redla a v Bulharsku a Rumunsku to kleslo na nulu, ale tým pádom stúpala ochota ľudí naokolo.
Dali ste si v niektorý deň úplné voľno? Alebo ste každý deň prekonávali kilometre?
Na začiatku boli voľné dni častejšie, vzhľadom na moju biednu kondíciu. Po prestávke na Slovensku som išiel prakticky nonstop s jednou turistickou prestávkou v Budapešti a s dvoma dvojdňovými pauzami v Srbsku a v Bulharsku, kde som musel stáť kvôli dažďu.
K cyklistickej časti výpravy: Išli ste prevažne po cyklotrasách, alebo po bočných automobilových cestách?
Boli to cyklocesty, aj keď niektoré boli len krajnicou normálnych ciest. Ale málo frekventovaných a vodiči boli na cyklistov evidentne zvyknutí a tým aj ohľaduplní. A mňa obchádzali zvlášť veľkým oblúkom. Predsa len vidieť kajak na ceste nie je veľmi obvyklé.
Ako ste sa prepravili cez Kanál La Manche?
Na ten som sa na kajaku neodvážil, takže som použil trajekt. Jediný drobný problém som mal, keď som si kupoval lístok. Nevedeli totiž môj cyklo-kamión zaradiť do žiadnej kolónky.
Ako to napokon vyriešili?
Jedna spoločnosť to nakoniec vzdala a chceli má zaradiť len do kategórie bicykel za £10. Bohužiaľ ich trajekt odchádzal až o 3 hodiny. Tak som išiel ku konkurencii. Tiež sa trápili kam ma zaradiť, ale nakoniec ma do nejakej kolónky zaradili. Alebo si ju vymysleli. Stálo ma to síce viac ako trojnásobok (£36), ale odchádzal som už o hodinu.
Bol Dunaj splavný na Vašom kajaku už od sútoku riečok Brege a Brigach v Čiernom lese v Nemecku?
Áno. Aj keď na začiatku je to len taký väčší potok plný rôznych vodných rastlín. Takže prvé kilometre to bolo skôr lopatovanie pomedzi rastliny ako veslovanie. A keď to nešlo ani lopatovým štýlom, tak som vystúpil a kajak jednoducho ťahal. Voda totiž niekedy nesiahala ani po kolená.
Pokiaľ ide o bicykel a kajak, čo to boli za značky, osvedčili sa? Vydržalo Vaše dvojpádlo celý splav?
Bicykel bol Raleigh. Kúpil som ho z druhej ruky niekoľko rokov pred touto cestou. A cestu by aj zvládol, až na predné reťazové ozubené kolieska, ktoré boli na konci už vylámané alebo zodraté. Ale aj preto, že sa na kajak nezmestil, nechal som ho v jednom kempe v Nemecku. Kajak bol Perception Carolina 14'. Vzhľadom na moju nulovú skúsenosť som zháňal niečo stabilné, teda široké s väčšou nosnosťou. A tento kajak je vyrábaný v Británii, ale pre americký trh, kde sa asi počíta s väčšou váhou a objemom tamojších kajakárov. Ale aspoň bol kokpit dostatočne priestorný. A dvojpádlo Werner Tybee vydržalo aj občasné použitie ako kosa alebo mačeta na vyčistenie priestoru pre stan.
Ako ste pri splave riešili prenášanie kajaku cez rôzne prehrádzky a priehrady? Ten kajak musel byť aj s výstrojom dosť ťažký. Používali ste na jeho prenášanie tiež nejaké kolieska?
Vozík, na ťahanie kajaku za bicyklom, som viezol celú cestu so sebou až po Čierne more. Niekedy kajak stačilo pretiahnuť po zemi. To bolo tak do 100 metrov. Ak to bolo viac, alebo terén nebol na ťahanie vhodný, použil som svoj vozík. A na väčších priehradách v Nemecku a Rakúsku boli vozíky na prevoz k dispozícii. Označené miesto na "vykládku" aj "nakládku", minimálne dva vozíky, no proste germánska pedantnosť.
Ktorá prednáška bola najdlhšia, či najkomplikovanejšia?
Miesto najdlhšej si presne nepamätám, ale viem, že tam bol vozík k dispozícii, tak to nebol problém aj keď bolo treba šliapať možno aj 400 metrov. Miesto najhoršej si taktiež presne nepamätám, ale okolnosti áno. Padal drobný, ale vytrvalý dážď už od rána, bolo chladno a miesto na "vykládku" tiež nebolo pre sólo kajakára vymyslené najlepšie. A miesto na spätné položenie na vodu bolo asi 250 metrov od miesta vytiahnutia. Vzhľadom na okolnosti som ale kajak položil na vodu inde, ako bolo oficiálne miesto. Tak som ho musel ťahať "len" asi 50 metrov po betóne a mokrej tráve a potom ďalších cca 100 metrov v plytkej vode.
A kde ste naposledy nad Bratislavou prenášali kajak?
Presnú priehradu si tiež nepamätám, ale určite to bolo pred Ulmom. Od Ulmu sú totiž pri priehradách samoobslužné stavidlá. Návod na obsluhu bol samozrejme len v nemčine, ktorej nerozumiem, ale systémom pokus - omyl som prišiel na to, ako to funguje. Ale ovládací mechanizmus pozostával z jednej páky a jedného tlačidla, a celkovo to bolo vymyslene dosť "blbovzdorne".
Vydané: 2014-12-13
Aktualizované: 2014-12-13
Kategórie: Voda - splavy, výlety, príbehy - Cyklistika