Výlet na Zbojnícku chatu

Výlet na Zbojnícku chatu vo Veľkej Studenej doline vo Vysokých Tatrách sa dá stihnúť aj za necelý deň. Môže za to Hrebienok so svojou pozemnou lanovkou, ktorá ušetrí zdĺhavý nástup na vysokohorskú túru. Ale aj tak dá výstup zabrať, veď z Hrebienka prekonávate takmer 700 metrové prevýšenie. A vybrať sa na túru neskoro sa neoplatí. Nielen kvôli tomu, že je to v rozpore so zásadami výletov vo veľhorách, ale aj preto, lebo túra je pekná a tatranskú prírodu si treba vychutnať. Nás po výstupe na chatu lákalo pokračovanie do sedla Prielom. Ale bolo už neskoro.

Na rozdiel od Téryho chaty v susednej Malej Studenej doline, je Zbojnícka chata schovaná za viacerými skalnými prahmi. Stúpate na jeden a myslíte si, že už musíte byť na chate. Ale namiesto toho nasleduje ďalší a ďalší. Pri výstupe na Téryho chatu treba prekonať len jeden zdĺhavý a vysoký prah, ktorý uzaviera dolnú časť doliny.

Názov chaty zvádza k predstave, že v týchto miestach sa kedysi schovávali zbojníci. Ale tento názov vraj vznikol skôr kvôli tomu, že predchodkyňa dnešnej chaty sa nachádzala v blízkosti Zbojníckych plies. Ivan Bohuš mladší v knihe Tatranské chaty zasa cituje spomienky niekdajšieho chatára Petra Tomčíka, ktorý po nocľahu v niekdajšej neútulnej studenej chate vyhlásil, že je dobrá len pre zbojníkov. A následne vraj toto označenie pripevnili na smerník na chatu. Názov Zbojnícka chata sa objavuje až od roku 1933. Predtým to bola Lovecká chata. Od svojho vzniku v roku 1907 bola viackrát prestavaná, naposledy po požiari, ktorý ju zničil v noci zo 14. na 15. júna 1998. Na rozdiel od svojej studenej predchodkyne zo začiatku minulého storčia, ktorú poľskí turisti nazývali Truparnia, čiže Márnica, je dnes chata útulná a poskytuje dobré útočisko. Dá sa v nej nabaštiť i posilniť. Do jedálne sa zmestí takmer 50 ľudí. Turistická noclaháreň má podľa knihy Tatranské chaty 16 lôžok, a "v prípade núdze sa nájde miesto aj pre ďalších".

Nie je vždy ľahké identifikovať kopec podľa jeho názvu. V prípade Bradavice je to azda také ľahké, ako v prípade Kriváňa. Bradavica má jednoznačný tvar a týči sa nad Zbojníckou chatou naľavo v hrebeni v závere Veľkej Studenej doliny. Za ňou Kupola, Východná Vysoká a napokon sedlo Prielom, cez ktoré vedie chodník do Velickej doliny na Sliezsky dom. Zbojnícka chata leží vo výške 1960 metrov, sedlo Prielom v 2288 metroch.

Keď vám je pri výstupe ťažko, môže vašu chodeckú turistickú morálku pozdvihnúť stretnutie s mnohonásobne vyťaženejšími tatranskými nosičmi.

Pri zostupe dole sa treba ponáhľať. Pozemná lanovka obvykle končí o šiestej hodine podvečer. Nás počas zostupu pred únavnou záverečnou pasážou z Hrebienka do Starého Smokovca zachránili kolobežky, ktoré na Hrebienku prenajímali. Dole sme frčali po asfaltke ešte rýchejšie ako nahor na lanovke. "Frčali" len tí z nás, ktorí sa nebáli. Moja redakčná kolegyňa pri jazde na kolobežke vyhlásila: "Strašne sa bojím." Z kolobežky ale nezosadla. Bol to predsa len pohodlný záver. Len nevieme, či sme si to potešenie nedopriali medzi poslednými. Mesto Vysoké Tatry malo požičiavanie kolobežiek na smokoveckej ceste z Hrebienka pokutovať. Ale to bolo už dávno, v roku 2009, keď sme tam boli. Radšej si to choďte na Hrebienok overiť osobne. Predtým môžete sledovať živé kamery na Hrebienku aj inde v Tatrách: >>

Pripojte komentár