Riečni ľudia

Jozef Dunajovec (1933) dlhé roky desaťročia pracoval ako novinár v socialistickom Československu a je to na jeho Knihe Riečni ľudia cítiť. Žurnalistický pátos oslavujúci človeka práce - v tomto prípade "riečnych ľudí" - sprevádza čitateľa celou knihou, ale na obranu autora treba povedať, že nie je až taký silný, aby bol neznesiteľný. Okrem toho popisované životné osudy a postoje sú niekedy príliš zemité na to, aby sa do nejakého pátosu dali zabaliť, o čo sa spisovateľ ani veľmi nesnaží. Pretože Dunajovec je v tejto knihe nielen novinár, ale aj dokumentarista. A dokumentárnym zachytením mnohých profesií, života ľudí okolo Dunaja, či na Žitnom ostrove, je jeho kniha veľmi cenná. Uspokojí každého, kto sa chce niečo dozvedieť o živote a dobe rokov 50-tych a 60-tych.

Hneď prvá kapitola knihy je venovaná topoľom. Čitateľ sa dozvie, že taký topoľ je veľmi užitočný strom, ktorý vyrastie v priaznivých podmienkach dostatku vody za rok až o 5 metrov, a že pestovanie pridunajských topoľov je vlastne také výhodné ako pestovanie obilia. V kapitole sa nepíše, že zrejme ide o šľachtené topole, ktoré sú dnes z pohľadu ochranárov považované za ranu na krajine.

Okrem oslavného pátosu na človeka práce čitateľa celou knihou sprevádza ďalšia téma, a tou je vzťah človek - príroda - počnúc topoľmi v úvode a končiac vodným dielom Gabčíkovo-Nagymáros, o príprave ktorého autor píše, a ktoré označuje za "kamenný náhrdelník" Dunaja.

Autor mal nesporne Dunaj a dunajskú prírodu rád, ináč by nebol ospevoval dunajské ramená. Popri tom nezastieral jestvujúci konflikt človeka, ktorý ustupuje prírode a človeka, ktorý si prírodu pretvára na svoj obraz. Dunajovec však tento konflikt natoľko otvorene, ako sme zvyknutí dnes, neotváral. Aj v tom je táto kniha silným dobovým svedectvom. Dnes je ekologické povedomie - i uvažovanie o tom, čo veľké stavby prinášajú životnému prostrediu, omnoho silnejšie a hlasnejšie, ako bývalo v desaťročiach "budovania rozvinutého socializmu".

Zaujímavé je, ako Dunajovec popisuje diskusie o tom, či stavať vodné dielo. Spomína, ako na obhajobu vodného diela vystupoval profesor Peter Danišovič, ktorý je dnes považovaný za otca tejto dunajskej priehrady. Dunajovec o ňom píše ako o starčekovi, ktorý má nespornú autoritu. Ten starček napokon Dunajovca prežil, pretože Jozef Dunajovec umrel v roku 2007. Danišovič v čase, keď vznikli tieto riadky, patril zrejme medzi najstarších Slovákov (narodil sa v roku 1907).