Pamiatky starej Bratislavy

Bratislavský hrad

Hrad dominuje centru Bratislavy a jeho štyri veže sa stali symbolom mesta. Obývaný bol najmenej od neolitickej Hallstadtskej a Rímskej éry. Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 907.

Dom U dobrého pastiera

Meštiansky rokokový dom z 2. polovice 18. storočia bol postavený pre bratislavského obchodníka. Po rekonštrukcii v r. 1975 v ňom Mestské múzeum otvorilo unikátnu expozíciu historických hodín.

Dóm sv. Martina

Trojloďový gotický kostol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Začali ho stavať na začiatku 14. storočia, vysvätený bol v roku 1452. Pozoruhodné sú aj rozmery kostola: dĺžka 69,37 m, šírka 22,85 m, výška 16,02 m. Ku kostolu boli pristavané viaceré kaplnky – gotická kaplnka sv. Žofie, vdovy po českom kráľovi Václavovi IV., kaplnka sv. Anny a baroková kaplnka sv. Jána Almužníka.

Veža kostola bola postavená súčasne s tromi loďami kostola, bola súčasťou mestského opevnenia a slúžila k obrane mesta. Jej výška je 85 m a na vrchole sa nachádza pozlátená poduška s rozmermi 2 x 2 m a na nej 1 m vysoká kópia uhorskej kráľovskej koruny vážiaca 300 kg. V 16. storočí bol dóm svedkom korunovácií uhorských kráľov. V rokoch 1563 – 1830 tu bolo korunovaných 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek. V tomto kostole sa po prvý raz hrala Beethovenova Missa Solemnis.

Čítajte viac o sakrálnom umení v Dóme sv. Martina .

Súsošie sv. Martina v Dóme sv. Martina

Vytvoril ho v r. 1734 Georg Raphael Donner pre hlavný oltár. V súčasnosti je súsošie v bočnej lodi kostola ako voľná socha na štvorhrannom podstavci. Znázorňuje svätca Martina sediaceho na vzpínajúcom sa koni, skláňa sa k žobrákovi a rozsekáva svoj plášť, aby sa oň s bedárom rozdelil. Súsošie je prvým monumentálnym dielom stredoeurópskej plastiky.

Čítajte viac o G. R. Donnerovi.

Stará radnica

V 14. storočí stál na jej mieste dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých meštianskych domov a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami. Po zemetrasení v r. 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v 18. storočí prestavaná v barokovom slohu a v roku 1912 bolo postavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria a v neogotickom zo strany Primaciálneho námestia. Veža radnice mala obranný charakter.

V dolnej časti veže nájdete tabuľku s dátumom Február 1850, ktorý pripomína výšku vody pri povodni, kedy sa Dunaj vylial z koryta. Vľavo od Gotického okna sa nachádza zamurovaná deľová guľa pripomínajúca útoky napoleonských vojsk v roku 1809. Na rohu veže stojí socha Madony z roku 1676. Z balkóna veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, kráľovské nariadenia a nariadenia mestskej rady. Na fasáde je freska starého muža z roku 1533 a sošku uhorského kráľa - sv. Ladislava. Mestské múzeum je najstaršie múzeum v Bratislave, bolo založené v roku 1868. V rohu nádvoria je vchod do expozícii feudálnej justície a histórie mesta.

Radnica bola po trojročnej rekonštrukcii znovuotvorená 1. júla 2011.

Fontána rytiera Rolanda

Renesančnú fontánu na Hlavnom námestí dal postaviť cisár Maximilián II., keď po jeho korunovácii v r. 1563 vypukol v meste veľký požiar. Autorom je kamenár Ondrej Luttringer z Deutsch Altenburgu , ktorý ju dokončil v r. 1572. Fontánu tvorí mohutná kruhová nádrž s priemerom 9 m. V strede nádrže stojí 10,5 m vysoký stĺp, ukončený sochou rytiera v brnení, ktorý predstavuje rytiera Rolanda, legendárneho ochrancu mestských práv. Historici sochu považujú za portrét Maximiliána II.

Františkánsky kostol a kláštor

Patrí medzi najstaršie sakrálne budovy v meste. Františkánsky kostol postavili v gotickom slohu v 13. storočí. Vysvätený bol v roku 1297 za prítomnosti kráľa Ondreja II. V 17. storočí bol prestavaný v renesančnom slohu a v 18. storočí v barokovom slohu. Komplex niekoľkých budov na gotických základoch pochádza zo 14. a 15. storočia, v priebehu 17. a 18. storočia bol niekoľko ráz prestavaný, naposledy v klasicistickom štýle v rokoch 1860 – 61. Začiatkom 15. storočia bola na steny kláštora umiestnená gotická veža, časť z nej bola poškodená a nahradená kópiou v r. 1897. Kláštor bol svedkom mnohých historických udalostí. V stredoveku v ňom volili richtára a v roku 1526 tu uhorský snem zvolil Ferdinanda Habsburského za kráľa. Nachádza sa na Františkánskom námestí.

Primaciálny palác - svedok histórie

Primaciálny palác je jedna z najcennejších stavebných pamiatok Bratislavy. Dal ho postaviť ostrihomský arcibiskup kardinál Jozef Baťáni v rokoch 1778 - 1781. Projektoval ho Melchior Hefele. Najreprezentatívnejšou miestnosťou je Zrkadlová sieň, kde bol v roku 1805 podpísaný Bratislavský mier medzi Rakúskom a Francuzskom po známej bitke pri Slavkove. Medzi najvzácnejšie exponáty patrí unikátna kolekcia šiestich gobelínov, ktoré utkala v 17. storočí kráľovská tkáčska dielňa v Mortlake pri Londýne podľa návrhov F. Cleyna. V paláci je aj stála expozícia európskeho maliarstva minulých storočí.

Michalská brána

Jediná zachovaná brána stredovekého mestského opevnenia. Jej gotické základy boli položené v 1. polovici 14. storočia. V r. 1511 – 13 bola zvýšená a v r. 1753 – 58 prestavaná do súčasnej podoby, kedy bola na vrchol 51 metrov vysokej veže umiestnená socha sv. Michala. V súčasnosti sa vo veži nachádza Múzeum zbraní a mestského opevnenia. Z veže sa naskytá zaujímavý pohľad na Staré mesto.

Academia Istropolitana

Najstaršia univerzita na území dnešného Slovenska, založená kráľom Matejom Korvínom v roku 1465. Po jeho smrti v roku 1490 univerzita zanikla. V budove, ktorá je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, má sídlo Vysoká škola múzických umení.

Pamätník Chatama Sofera

Hrobka významného židovského rabína, ktorý žil v niekdajšom Prešporku.

Slovenské národné divadlo

Budova divadla bola postavená v r. 1884 – 86 na základe projektov viedenských architektov F. Fellnera a H. Helmera na mieste pôvodného stavovského divadla. Od roku 1920 je sídlom Slovenského národného divadla, ktoré sa však presťahovalo do novej budovy na Pribinovej ulici. Vystupovali v ňom najvýznamnejšie osobnosti svetovej opernej scény ako F. Šaľjapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Capuccili, R. Reznikov, J. Obrazcovová, tanečníci M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev a mnohí iní. V súčasnosti v ňom sídlo opera a balet. Odchovala mnoho významných osobností opernej scény, ako napr. P. Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová,E. Grúberová, L. Poppová, ktorí vystupovali na najznámejších svetových scénach.

Grassalkovichov palác (Prezidentský palác)

Palác dal postaviť v šesťdesiatych rokoch 18. storočia ako svoje letné sídlo gróf Anton Grassalkovich, jeden z najvýznamnejších politikov Uhorska v období vlády osvietenej panovníčky Márie Terézie. V roku 1775 palác navštívila aj samotná Mária Terézia, ktorá mala k rodine blízky vzťah. Odvtedy sa v ňom vystriedalo viacero majiteľov. Počas prvej svetovej vojny tam bolo umiestnené vojenské veliteľstvo, v období druhej svetovej vojny sa palác stal sídlom prezidenta Slovenského štátu. V období socialistického zriadenia užívala budovu mládežnícka pionierska organizácia. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia prešiel palác rozsiahlou rekonštrukciou a od roku 1996 je sídlom prezidenta Slovenskej republiky.

Do paláca zrekonštruovaného do pôvodnej podoby z 18. storočia v štýle neskorého baroka sa vchádza cez nádvorie, kde návštevníkov víta Čestná stráž prezidenta SR. Slávnostné schodisko vo vstupnej hale s ojedinelou pôvodnou sochárskou výzdobou je v Bratislave unikátne. Záhradnú sálu a kaplnku sv. Barbory zdobia pôvodné rokokové a klasicistické fresky, ktoré odhalila až dôkladná rekonštrukcia. Hlavná sála má čiastočne pôvodnú bohatú pozlátenú štukovú výzdobu. V minulosti slúžila ako plesová a koncertná miestnosť, dnes je miestom oficiálnych prijatí a podpisov dôležitých zmlúv. V bývalej hudobnej sieni, ktorá je dnes prijímacím salónom hlavy štátu, sa zachovala časť dreveného obloženia a obrazy nad dverami predstavujúce alegórie hudby, spevu a tanca. Záhrada za Prezidentským palácom slúži verejnosti a je obľúbeným miestom vychádzok obyvateľov i návštevníkov slovenskej metropoly.

Hrady v okolí Bratislavy

V blízkosti Bratislavy sa nachádza veľa hradných zrúcanín, ale aj zachovalé hrady a zámky. Na obrázku je zrúcanina hradu Devín.

Táto stránka je súčasťou online sprievodcu po Bratislave.