Na troch DVD sú tri cestopisné dokumenty známych českých cestovateľov Jiřího Hanzelku a Miroslava Zikmunda z roku 1953. Filmy dopĺňa nový komentár v podobe rozhovoru Miroslava Zikmunda a redaktora ČRo 1 - Radiožurnálu Vladimíra Kroca, v ktorom sa uvádza aj to, čo nebolo možné uviesť v pôvodnom komentári v čase vzniku filmu.
Réžia: Jiří Hanzelka, Miroslav Zikmund
Hudba: Zdeněk Liška
Bonus: nový komentár, rozhovor s Miroslavom Zikmundom (48 min.), fotografie, biografie, dobová dokumentácia
Obrazový formát: 4:3 PAL
Jazyková verzia: česká
Afrika 1. - Z Maroka na Kilimandžáro (97 min, čb/farebný)
Celovečerný film zachytáva, ako sa cestovatelia pripravovali na svoju prvú cestu okolo sveta a v dokumentárnych záberoch opisuje ich zážitky z prvej polovice cesty Afrikou. Prekážky na spustošených cestách Habeša i nebezpečenstvá pri odvážnom prejazde Núbijskou púšťou. Film vrcholí výstupom na najvyššiu horu Afriky, vyhasnutú sopku Kilimandžáro.
Bonus: fotografie, biografie, dobová dokumentácia
Afrika 2. - Od rovníku ke Stolové hoře (67 min, čb)
Druhá časť filmu sa začína putovaním v rovníkovej oblasti, kde sa cestovateľom podarilo zachytiť najtypickejšie obrazy pôvodnej Afriky. Cesta pokračuje do pralesov Belgického Konga, kde nafilmovali najmenších ľudí sveta, černošských trpaslíkov. Zo strednej Afriky sa vydali na juh popri Viktóriiných vodopádoch a tajomných zrúcaninách stredovekého osídlenia v Zimbabwe. V Johannesburgu boli svedkami slávnosti černošských zlatokopov. Cesta končí v najjužnejšom cípe Afriky pod Stolovou Horou v Kapskom Meste. Záver filmu zachytáva zrod sopky nakrútenej v bezprostrednej blízkosti.
Bonus: rozhovor Vladimíra Kroca s Miroslavom Zikmundom, 1. časť - 23 minút
Z Argentiny do Mexika (81 min, čb)
V treťom dokumente sa cestovatelia plavia z Afriky do Južnej Ameriky. Na filmový pás zachytávajú mraky kobyliek na rovinách argentínskeho Čaka, hadiu farmu v Butantane, mrakodrapy v Buenos Aires a Rio de Janeire, návštevu malomocných v Paraguaji, vodopádu v Iguazú, odvážnu výpravu do pralesov v povodí rieky Maraňonu za lovcami lebiek, indiánsku osadu v Paname a cesta sa predčasne končí v Mexiku uprostred trosiek starobylých indiánskych chrámov a pyramíd.
Bonus: rozhovor Vladimíra Kroca s Miroslavom Zikmundom, 2. časť - 25 minút
Návraty k nezabudnuteľným cestopisom Miroslava Zikmunda a Jiřího Hanzelku
Koncom apríla 1947 z Prahy vyrazil na cesty osemvalec Tatra 87 - neskôr známy ako prvé osobné auto sériovej výroby, ktoré prešlo z Alexandrie až k Mysu Dobrej nádeje. Posádku voza tvorili dvaja inžinieri: Miroslav Zikmund a Jiří Hanzelka. Až po hranice s Nemeckom ich sprevádzal filmový štáb. O ich ceste informoval rozhlas a noviny. Bola to naozaj pozoruhodná správa: začínala sa výprava okolo sveta, na ktorú sa cestovatelia pripravovali osem rokov a okrem technickej prípravy na vedenie a údržbu tatry a precízneho štúdia geografie, sa naučili osem cudzích jazykov, vrátane hovorenej a písanej arabčiny a jazyka kmeňov východnej a strednej Afriky.
Okno do sveta
Tak teda až po hranice s Nemeckom ich cestu zvečnil kameraman vtedajšieho Československého štátneho filmu, ale ďalej si Zikmund a Hanzelka museli so zaznamenávaním zážitkov vystačiť sami. Písali reportáže pre rozhlas, fotografovali , nakrúcali a neskôr vydali niekoľko kníh, ale aj celovečerných filmov. Pamätníci spomínajú na čierno-biele zábery afrických nosorožcov, podivuhodných príslušníkov bohom zabudnutých kmeňov z džungle, ale aj mondénneho Rio de Janeira.
"Túžili sme poznávať svet, chceli sme byť oknom do sveta a cudzinu sme chceli zoznámiť s našou vlasťou," prezradil o zmysle cesty okolo sveta Miroslav Zikmund v roku 2004 v rozhovore s redaktorom Českého rozhlasu Miroslavom Krocom. Interview vzniklo ako jeden z bonusových materiálov pre tri DVD, zaznamenávajúce tri celovečerné filmy Zigmunda a Hanzelku. V rozhovore Zikmund dodáva, že aj napriek veľkému časovému odstupu sa stále stretáva so záujmom o knihy a filmy, ktoré zanechali aj so svojím už nebohým spoločníkom Jiřím Hanzelkom. Keby takého záujmu nebolo, iste by svetlo sveta neuzrela ani kolekcia troch DVD s názvom Afrika 1 + 2, Z Argentiny do Mexika.
Prístupné mládeži od šestnástich rokov
Zaujme už obal kazety, v ktorej sú uložené tri disky. Ilustrovaná mapa Afriky a obrázky vyzdobených černošiek a juhoamerického gitaristu nápadne pripomínajú ilustrácie z reportážnych kníh cestovateľov. Mnohí z nás sa v detských rokoch iba hanblivo pozerali na kresby a fotografie polonahých černošských žien. Sporo odetých černošiek je aj vo filme dosť a ako poznamenáva Zikmund, keď sa začiatkom 50. rokov premietal v kinách, bol prístupný iba mládeži od šestnásť rokov.
Cesta Zikmunda a Hanzelku trvala tri a pol roka. Skončila sa predčasne v Mexiku, keď cestovateľom odmietli vydať vstupné víza do Spojených štátov. Doba ich výprave nepriala. Už vo Francúzsku im na pokyn britskej tajnej služby tak poškodili voz, že ho museli vymeniť a čakať na príchod novej tatry z kopřivnického závodu. Hoci Československo ešte nebolo satelitom Moskvy, schyľovalo sa k tomu, a dvoch mladých československých inžinierov západné služby podozrievali, že sú Stalinovými špiónmi. V Kostarike a Paname sa im zavesili na päty agenti FBI, odsedeli si osem dní vo väzení pre nezmyselné obvinenie z vraždy, ukradli im denník. Za čas, keď cestovatelia vyrazili na cestu krajinami vyhladovenej a vojnou zničenej Európy, stihol svet zabŕdnuť do ďalšej vojny - studenej, ale aj horúcej - kórejskej. Dvadsiaty piaty február, keď v Prahe prevzala moc Gottwaldova vláda, prežili Zikmund s Hanzelkom na vrchole Kilimandžára, a ako prezrádza Zikmund, o udalostiach vo vzdialenej domovine sa dozvedeli z rozhlasu, ale vtedy ich vôbec nevzrušovali. To všetko sa dozviete z nového komentára, ktorý v podobe rozhovoru s rozhlasovým redaktorom sprevádza tri filmy.
DVD poskytuje možnosť vybrať si aj pôvodný komentár z 50. tych rokov, a vôbec nad ním nemožno ohrnúť nos! Jednak preto, lebo bez sprievodného textu Zikmunda a Hanzelku by filmy nepôsobili autenticky, ale aj preto, lebo majú aj napriek dobovému pátosu vecnú hodnotu. Zoznámia vás so vtedajšími reáliami afrických a juhoamerických krajín. Je však ešte jeden moment, pre ktorý starý zvukový doprovod k filmu jednoducho nemôžete opomenúť, a tým je hudba. Technika 50. tych rokov samozrejme neumožňovala synchrónny záznam zvuku a obrazu, a Zikmund a Hanzelka nemali so sebou ani nijaký magnetofón, takže celý zvukový doprovod sa k filmu robil dodatočne. Hudba, ktorú skomponoval Zdeněk Liška, miestami však vytvára dojem, akoby bola autentická. Bubienky a píšťaly tak skutočne zapadajú do atmosféry, že možno súhlasiť s Mirslavom Zikmundom, ktorý tvrdí, že keby si Liškovu hudbu vypočuli africkí hudobníci, museli by začať hrať práve tak, ako to Liška vymyslel.
Na hranici života a smrti
Filmové cestopisy Zikmunda a Hanzelku nie sú suchými dokumentami. Ešte dnes sa vás zmocní napätie z nebezpečenstva pri prechode Núbijskou púšťou, kde obaja cestovatelia zablúdili a hrozil im osud ich predchodcov na tejto zatracovanej púštnej ceste - že zomrú smädom. Zľaknete sa, keď vám kamera priblíži znetvorené tváre levích ľudí - chorých postihnutých malomocenstvom, ktorí dožívali posledné beznádejné dni svojho života v paraguajskej osade Santa Isabelle. A strach ide aj z reportáže, nakrútenej medzi ekvádorskými lovcami lebiek, ktorí sušia na slnku hlavy svojich nepriateľov a ďalšími starodávnymi metódami ich zmenšujú. Zasmejete sa, keď vám komentár pri vtáčej prespektíve na egyptskú Gízu so sfingou prezradí, že zábery cestovatelia robili za úsvitu, keď si po spánku na vrchole Cheopsovej pyramídy, zbalili spacáky. Ohromí vás veľkoleposť Viktoriiných vodopádov v Afrike, či vodpádov Iguazú na rozhraní Brazílie a Paraguaja , ale aj majestátnosť stavieb Inkov. Pri získavaní filmových či fortgrafických záberov cestovatelia viackrát riskovali život.
Pas ako zbierka pečiatok
V pasoch mali 273 rôznych vstupných víz a podpisov. Zikmund priznáva, že veľmi dlho musel korešpondovať s československými úradmi, aby si pas mohol ponechať. Oba pasy su teraz súčasťou expozície o cestách Zikmunda a Hanzelku v Múzeu juhovýchodnej Moravy. Sú to historické artefakty, tak ako aj filmy o nedokončenej ceste okolo sveta. Nevdojak ich človek porovnáva so záplavou súčasných filmových a televíznych dokumentov z celého sveta, ale už aj z vesmíru a morských hlbočín. A spytuje sa, čím to je, že nielenže nepôsobia zaostalo, málo príťažlivo, ale jedinečne a hlboko ľudsky.
