DVD Carstensz

Vysoko nad neprebádanou novoguinejskou džungľou, prerážajúc ťažké dažďové mraky, sa týčia Snežné hory. Nad nimi sa vypína ostrý vápencový ihlan, najexotickejšia a zároveň najťažšie dostupná hora sveta, Carstenszova pyramida. Prvý stál na jej vrchole v roku 1962 horolezec Heinrich Harrer. Prístup k jej úpätiu cez územie bojovného kmeňa Damal patrí aj dnes medzi najdobrodružnejšie expedície. Okrem získania povolení je najväčším problémom presvedčiť nahých domorodcov, aby nám z pomohli s transportom materiálu cez horskú džungľu až na mohutné ľadovce obkolesujúce legendárnu horu. Najväčšie prekvapenie však expedíciu len očakáva...

DVD obsahuje:

- film CARSTENSZ PYRAMID
- film o filme
- 7 ukážok o nakrúcaní na najvyšších vrcholoch svetadielov
- film o časových pásmach
- fotogaléria

Námet: Rudo Švaříček
Scenár, réžia: Pavol Barabáš
kamera: Pavol Barabáš, Vlado Zboja
Strih: Maroš Petro
Hudba: Michal Novinski
Dĺžka: 44 minút
Rok výroby: 2008

Carstensz nie je len o dobývaní vrcholu

Názov filmu Pavla Barabáša Carstensz s podtitulom Siedma hora si možno žiada vysvetlenie. Carstensz je najvyšší vrch Austrálie a Oceánie a volá sa po holandskom moreplavcovi, Janovi Carstenszovi, ktorý ho v roku 1632 spozoroval z palube lode v Arafurskom mori. Správe o objave ľadového štítu nad tropickou džungľou vtedy vraj nikto nechcel veriť.

Podtitul Siedma hora naznačuje, že Carstensz patrí k siedmim najvyšším vrcholom svetových kontinentov a dvaja z účastníkov expedície Carstensz zdolali všetkých sedem, bola to ich siedma hora.

"Sedem hôr, sedem ľudí, spája nás túžba spoznať poslednú siedmu horu," zvestuje na úvod sprievodný komentár k filmu.

Lenže Carstensz nie je len o dobývaní vrcholu. O hore sa nie náhodou hovorí, že je jednou z najťažšie dosiahnuteľných svetových vrcholov a nevzťahuje sa to len na technické, športové aspekty zdolávania hory. Expedícia musí najprv prejsť cez prekážky spojené so získaním povolení na vstup na územie Západnej Papuy, indonézskej časti ostrova Papua-Nová Guinea. V priestore dažďových pralesov neplatia žiadne pravidlá, svoje si žiadajú indonézske bezpečnostné zložky a svoje velitelia odbojných domorodých skupín, ktoré majú v pralese vlastné zákony.

Motív vzťahov expedície s domorodými nosičmi z kmeňa Damalov sa vinie celým filmom a dáva mu dramatické napätie. Chvíle zblíženia s ľuďmi dažďového pralesa striedajú okamihy obáv z ich správania. Zaznie trpká myšlienka, že na jednej strane domorodých mužov nemožno neobdivovať za ich fyzické výkony a šikovnosť pri prechode džungľou a na strane druhej sú ich opakované požiadavky na stále vyššiu finančnú odmenu a agresívne správanie zdrojom obáv a strachu o ďalší osud expedície a životy jej členov. Bez pomoci domorodých nosičov to však nejde, k úpätiu hory vedia doviesť cudzích iba oni. Zarážajúce, ale pravdivé je svedectvo o tom, ako si domorodci mávaním hrozivými mačetami vymohli vyššiu výplatu a opustili výpravu ešte pred dosiahnutím základného tábora, ale predtým sa úprimne modlili k horským bohom za uzdravenie jedného z jej členov.

Dažďový prales je vážnou prekážkou na ceste k vrcholu, presnejšie nie k nemu, ale k úpätiu hory. Kamera zachytáva strastiplnú cestu bahnom, zapálené rany po škrabancoch a uštipnutiach, ale aj dômyselné prekonanie "Veľkej vody", horskej rieky pomocou šikovne zostrojenej lanovky. Tu sa skutočne napĺňajú slová, že Carstensz patrí k najťažšie dostupným horám, problémom nie je nadmorská výška (približne 5-tisíc metrov nad morom), ale práve logistika akcie, komplikovaná a ťažká cesta k nástupu na vrchol.

Záver filmu pripomína tak trochu Verneove príbehy, v ktorých sa hrdinovia po zdolávaní prírodných prekážok zrazu ocitajú vo svete netušených výdobytkov vedy a techniky. Expedícia pri zostupe na opačnej strane Carstenszovej pyramídy opúšťa bizarnú prírodu a prichádza k azda najstráženejšiemu miestu na svete. Na horu sa tam tlačí baňa s najväčším svetovým náleziskom zlata a medi, ktorá vykazuje sedem miliónov dolárov zisku denne. Príslušníci bezpečnostnej služby odvážajú členov expedície k lanovke, ktorá sa spúšťa 3650 metrov dolu neuveriteľnou strminou. Do útrob hory sa zarývajú banské stroje, ktoré menia unikátnu prírodnú rezerváciu sveta na haldy hlušiny. Barabášov film sa končí tam, kde sa začína smutnejší príbeh.

(ib)

Pripojte komentár