DVD obsahuje film Jánošík z roku 1935 a bonusy.
Hrajú: Paľo Bielik, Zlata Hajdúková, Andrej Bagar, Theodor Pištěk, Ján Borodáč
Scénar: Martin Frič, Karel Hašler, Štefan Letz, Ivan J. Kovačevič
Réžia: Martin Frič
Bonusy: slovo historika, fotografie, biografie a filmografie, dobová dokumentácia
Titulky: anglické, slovenské a české pre nepočujúcich - otitulkovaný je len film, nie bonusy
Príbeh Jánošíka je slovenskej verejnosti notoricky známy. O to zaujímavejšie je sledovať, ako sa s historickou látkou popasovali umelci, v tomto prípade filmári v rôznych dobách, keďže Jánošík sa doteraz na filmových plátnach zjavil trikrát. Najprv prišiel ako vôbec prvý slovenský film v roku 1921, nakrútili ho bratia Siakeľovci, zjavne ovplyvnení Hollywoodom. Jánošík z roku 1935 je druhou filmovou podobou príbehu o slávnom slovenskom zbojníkovi a treťou je dvojdielny film z rokov 1962-63.
Film z roku 1935 bol mimoriadne populárny. Na otázku prečo, čiastočne odpovedá filmový historik Pavel Taussig, ktorého rozprávanie je jedným z bonusov DVD. Spomína aj fakty, ktoré v súvislosti s tvorbou filmu a jeho uvedením, a nie sú až také známe. Napríklad, že Jánošík bol filmom, ktorý spôsobil medzinárodný škandál, alebo aj to, že najmenší protagonista nakrúcania, malý Filip Davídek, ktorý hral Janíčka, sa vďaka účinkovaniu dostal z neskutočne chudobných rodinných pomerov a po filmovaní sa vyučil za zlatníka.
Taussig upozorňuje na vklad profesora Karola Plicku, ale nakoniec aj na jeho sklamanie z niektorých dôležitých filmových pasáží. Plicka radil pri výbere exteriérov tak, aby zodpovedali historickým reáliám (Terchová, Levoča) a aby výtvarne dotvárali film obrazmi prírody (Vysoké Tatry). Plicka našiel aj herca pre hlavnú rolu. Štíhleho, vyše dvojmetrového a atleticky zdatného žandárskehoo strážmajstra a ochotníckeho herca Paľa Bielika. Pre Bielika bol Jánošík štartom k úspešnej hereckej kariére, neskôr pôsobil ako režisér a v 60. rokoch sa vrátil k jánošíkovskej tematike a nakrútil o Jánošíkovi dvojdielnu epopeju.
Plicka bol sklamaný najmä zo záveru filmu, z popravy a smrti Jánošíka. Sám by tragické vyvrcholenie pojal so symbolickou nadsázkou, zábermi na pochmúrne a bleskami zasiahnuté slovenské štíty. Taussig sa nezmieňuje, či Plicku nerozhneval náhodou aj škrek, ktorý Jánošík vydal po pamätnej vete "Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte". Veta aj so škrekom sa na DVD objavuje ako zvuková kulisa k fotogalérii, diváci to môžu vnímať ako istý prejav recesie tvorcov DVD, tí útlocitnejší si môžu vypnúť zvuk.
Film mal ohlas aj vo svete, bol dobre prijatý v roku 1936 na medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach. Aj napriek tomu ho sprevádzal škandál, keď maďarská vláda protestovala, že všetky záporné postavy vo filme majú maďarské mená.
