F. X. Messerschmidt a záhada jeho charakterových hláv

Údajne o máloktorom stredoeurópskom sochárovi 18. storočia sa zachovalo toľko správ ako o Franzovi Xaverovi Messerschmidtovi (1736 - 1783). Napriek tomu ostáva záhadou jeho zvláštne dielo, ktoré prevažne vytvoril v posledných rokoch svojho života, ktoré strávil v Bratislave, kam sa prisťahoval v roku 1777. Ide o tzv. charakterové hlavy znázorňujúce rozličné ľudské emócie. Hláv bolo údajne okolo šesťdesiat, poväčšinou boli odliate z kovu, alebo vybrúsené z alabastru a dnes už niekto presne nevie, koľko ich bolo, ani nemožno s úplnou istotou povedať, prečo ich autor vytvoril.

Odpovedať na túto otázku a objasniť život a dielo F. X. Messerschmidta sa usiluje knižka F. X. Messerschmidt a záhada jeho chakterových hláv z pera Prof. PhDr. Márie Pötzl-Malíkovej, DrSc.

Slovenská umenovedkyňa, ktorá v roku 1969 emigrovala, vydala v roku 1982 vo Viedni rozsiahlu monografiu o diele nemeckého sochára. Skrátená a popularizačne upravená verzia štúdie vyšla koncom roku 2004 v slovenskom jazyku.

F. X. Messerschmidt veľkú časť svojho života strávil na umeleckom výslní vo Viedni a až na sklonku svojej umeleckej dráhy, dnes už z nie celkom známych dôvodov ako zneuznaný umelec, zakotvil vo vtedajšom Pressburgu. Zatiaľčo vo Viedni získaval zákazky z najvyšších miest a vytvoril napr. sochu cisárovnej Márie Terézie ako uhorskej kráľovnej, jeho prešporskej tvorbe dominovali charakterové hlavy.

Autorka rozoberá viaceré dohady a pramene vysvetľujúce túto fázu Messerschmidtovej tvorby. Žiadna interpertácia dôvodov vzniku "znepokojujúcich, groteskne fraškovitých búst" sa nezdá byť úplne doložená. Dnes sa už môžeme iba dohadovať, či hlavy s grimasami odzrkadlovali stavy pacientov vtedy módneho lekára a hypnotizéra F. A. Mesmera, alebo boli vyjadrením úsilia autora bojovať s nečistými silami, ktoré ho v jeho - zrejme chorobných predstavách prenasledovali. Alebo boli kritikou voči spoločnosti, ktorá sa od Messerschmidta odvrátila? Takýchto alebo je viac. Autorka napokon v závere nachádza škatulku, do ktorej možno Messeschmidta zaradiť. Je to "emocionálny iracionalizmus", ktorý nastupoval v osemnástom storočí a oprostený od kánonov cirkvi otváral dvere pre "úlohy a témy umenia nasledujúcich generácií". Čiže, inými slovami umelecká sloboda, v ktorej sa odrážaju peripetie umelcovho bytia, to čo považujeme za samozrejmosť v modernom umení. Toľká sloboda v časoch Messerschnidta, aj vzhľadom na jeho emocionálnu nevyrovnanosť, alebo možno aj duševnú nemoc, samozrejmá nebola.

Charakterové hlavy boli predurčené na to, aby sa stali atrakciou svojho druhu a postupne sa roztratili po rôznych galériách. Sádrové odliatky niektorých z nich vzhliadnu aj návštevníci Slovenskej národnej galérie na nábreží Dunaja v Bratislave, a tiež expozície Galérie mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci v Bratislave. Kniha F. X. Messerschmidt a záhada jeho charakterových hláv prináša čiernobiele snímky zachovaných i dnes už stratených búst.